Úvod

Plánujem si cestu autom a zrazu čo moje oči nezočia? Čo? Ako môže byť tá krivá cesta kratšia ako tá rovná? Aha! Zem je predsa guľatá a mapy sú obdĺžníkové! Ta čo, mám zobrať krivú cestu severom alebo “rovnú” dolom? Ta čo som Titanic? Pôjdem radšej dolom. Poznámka pre znalcov, tá severom je kratšia (na severnej pologule). Tí, ktorí sa ponáhľate, preskočte rovno na video z cesty. Môžete si pustiť do pozadia 🙂

Niektorí ste postrehli, že som si kúpil auto. Aké? Odpoveď pre ženy je červené bez strechy s jedným sedadlom práve pre ňu a pre mužov Mazda MX-5. Ďaľšie nepodstatné otázky typu: Za koľko? Koľko má najazdené a ako často treba meniť olej preskočím rovno na najzaujímavejšú otázku: Kde som ho kúpil? Na druhej strane Ameriky. Ale prečo? Krátka odpoveď: Najbližšia červená ojazdená MX-5 bola v Texase a keď sa už trepem tak ďaleko, tak je to ešte lacnejšie v Pennsylvánií. Asi preto lebo je tam -15 stupňov, polmetra snehu a ľudia tam preto jazdia so strechou dole.
Aké to bolo dopraviť auto cez celé USA za tri dni? O tom je tento príspevok.

Úvod 2

V Americkej ústave je napísané, že každý občan nutne potrebuje auto. Ide o materializáciu základnej hodnoty USA: každý je zodpovedný za samého seba [1]. Konfrontácia s týmto faktom viedla k jasne definovanému problému, tj. kúpiť auto, a také problémy, my inžinieri, máme veľmi radi.

Štvrtok 20. Feb

Beriem si na piatok dovolenku a letím štvrtok nočným letom do Harrisburgu, hlavného mesta Pennsylvánie (s Transylvániou majú spoločný len sufix). Zobudím sa, sme pri Washingtone, posuniem si hodinky o tri hodiny dopredu a nastúpim do mini lietadla s 50timi sedadlami. Dosť to hegá, ale aj tak sa mi podarí zaspať na tých 100 míľ, to je ako BA-ZV.

Piatok 21. Feb

Z letiska si zavolám taxík, nasadím rukavice, šál a lyžiarsku bundu a plný očakávania čakám. Po krátkej ceste zmrznutou krajinou stretávam predajcu Gregga. Rovno dáme testovaciu jazdu. Auto menšie jak som čakal, kufor tak akurát (link na Kubo kufor), ale inak si auto motenká, zvuk dobrý, páči sa mi. Gregg sa pýta, či ho kupujem.
V situácií keď som prakticky all-in a mám ukázať karty je to jasné.
Kúpa prebehne bez problémov a dáme fotečku pred cestou.

Čaká ma 3000 míľ, teda skoro 5000km (to je ďalej ako z Porta do Moskvy). Je príjemných -17 stupňov celzia, pred ktorými som chránený plátenou strechou a čiapkou. Tak som aspoň nakúpil.

Keď som plánoval cestu, tak som si naštudoval ako to vydržať. Káva, rýchla hudba a mastné rezne, sú všetko dobré blbosti. Banány, sušené mäso, kopa vody, pomalá hudba a časté vetranie. Prakticky malé dávky pravidelne, aby sa telo neunavilo.

Hor sa na cestu! Po krátkom kľučkovaní v meste som sa dostal na diaľnicu s rýchlostným limitiom 60 míľ za hodinu čo je asi 112 km/h. Aj keď kvalita vozovky pripomínala Dobšinský kopec, premávka išla plynule. Nezvyk bolo nízke sedadlo a hluk okolia – cez plátenú strechu prejde všetko.

Prvé státie ukázalo, že moja nádrž bude väčší problém ako pomerne malá nádrž môjho auta. Ale raz sa mi podarilo zvíťaziť 😛

Po ôsmej večer začalo podľa predpovede snežiť. Spomalil som, idem si za kamiónom a zrazu pipkoš, dostal som šmyk. Tak som zastavil, pozrel predpoveď počasia a rozhodol, že napriek skorej hodine to v prvom motely zapychnem. Však ráno to pôjde rýchlejšie.

V motely ma obslúžil fajný deduško ktorý mal asi 85 rokov. Na izbe som si rozložil mapu USA. Pipkoš, som ešte len rádovo v pätine cesty. Zajtra si potrebujem motenkať.

Sobota 22. Feb

Ráno som pri odhŕňaní snehu z auta zlomil ujovi metlu a tak som mu dal sprepitné. Cesty boli odhrnuté a išlo to dobre. Prvý deň ma znepokojovali zápchy a predbiehajúce sa kamióny čo blokujú cestu, ale tých plus pár minút je z dlhodobého hľadiska zanedbateľných, však aj na videu len ťažko zaznamenateľné.

Vedel som, že USA je prakticky prázdna krajina s troma metropolami, ktoré pokrývajú väčšinu populácie. Ale až keď mi navigácia povedala, že sa 1000 miľ držte rovno, som si uvedomil, že je to fakt prázdna krajina. Však čo by aj človek robil v polopúšti? Akurát tak pásol kravy a ťažil ropu.

Včera som prešiel cez Pennsylvániu, Západnú Virginiu, Ohio, Indianu a Illinois. Druhý deň Missouri, ktoré vyzerá ako Česko, teda ani hora ani rovina.

Zastavil som sa na 5 minút v Kansase, uvítal ma nočný klub a ďalekosiahla rovina.

Oklahoma vznikla tak, že jedného dňa otvorili hranicu a každý si mohol zobrať toľko pôdy, koľko vedel vykolíkovať. Inak je to tak nudný štát, že vo vlajke majú jeho tvar.

V Texase bola tma, najvyššia povolená rýchlosť a lacný benzín – asi 0.56 eur / liter.

V Novom Mexiku sa išlo dosť do kopca a bolo pekne, tak mám aj fotečky.

Prespal som v jedinom meste v okolí 100 míľ. Bol to produktívny deň, 1200 míľ = čo je skoro 2000km. Hm, zvláštny svet, toľko môj dedo neprecestoval ani za rok.

Nedeľa 23. Feb

Pôvodných -17 stupňov sa zmenilo na príjemných 20. Tak som to využil a zastavil sa pri krátere meteoritu a sopečných poliach v Arizone. Zastavil som sa aj v mestečku, ktoré oslavuje “historickú” cestu 66 tiahnúcu sa od Chicaga až do Los Angeles. Išiel som popri nej väčšinu cesty.

Podvečer som sa dostal na cestu v Nevade, ktorou sme išli do Las Vegas. To mi dodalo náladu, ako keď doma zacítite vôňu čerstvých jaterníc, resp. fajného tofu, a máte jasnú motiváciu zísť po schodoch a počkať, kým to vychladne.

Počasie ma zaseraz prekvapilo keď na hraniciach Kalifornie začalo mohutne pršať. Vyvrcholilo to pri Bakersfielde, asi 4h od domu. Oh, priateľská posteľ na dosah ruky ale radšej som to zapichol v motely.

Pondelok 24. Feb

Slnečná Kalifornia, ideálna na pekné fotky. Doma som sa dal do poriadku a išiel do práce na aute. Zastavoval som ženám na prechode, povinne si zosunul okuliare a žmurkol s úsmevom. Fajne, cesta stála za toto.

V práci za počítačom Bolo naozaj divné len tak sedieť a nehýbať sa. Snažil som sa to kompenzovať scrollovaním konzoly, ale nebolo to ono. Začala sa mi z toho všetkého točiť hlava, tak som šiel domov spať.

Utorok 25. Feb

Ráno som sa zobudil, a celé mi to prišlo ako sen. Ako keby som sa vrátil z iného sveta. Ale mal som dôkazy, takže to sen určite nebol. Bol to zážitok, ktorý pokračuje. Odvtedy sa mi podarilo vymknúť, odtiahnúť auto, vymeniť motor a tak. Ale o tom niekedy inokedy 😛

Prečo som to vlastne zrobil?

Jednou z odpovedí je, že som sa už nudil. Mal som proste chuť na krátke dobrodružstvo. Ale to nie je hlavnou odpoveďou.

Nad hlavnou odpoveďou už dumám tri mesiace a nepáči sa mi moje hlavné odôvodnenie, ktorým je, lebo som chcel zaujať. Taký seba-marketing. Odteraz, keď niekto z vás vyhľadá červený, kabriolet alebo petržlen vo svojej hlave, tak vám príde na myseľ aj tento príbeh. Vlastne som si zaplatil reklamu vo vašom vyhľadávači aby som predčil väčšinu príbehov z Facebooku. Hmm, naozaj je Internet natoľko hlučný, že ma donútil minúť toľko energie? Hmm. No musím si to premyslieť.

Každopádne to bol zážitok na celý život. Bol som sám a premýšľal nad sebou úplne izolovaný od všetkých vstupov nášho hlučného sveta. Cestou som si dobre zanadával, poplakal ale aj zasmial. Fajne bolo.

Hlavné ponaučenia?

1. Skontrolujte si auto hneď po kúpe. Hlavne olej.
2. Dôležitejšie je s kým cestujete, ako kam.
3. Vypnúť sa na pár dní od všetkých informácií a povinností je super, mal by som to robiť častejšie. Konečne som počul aj sám seba.

Appendix 1: Prečo práve toto auto.

Takže kúpiť auto. Hlavou sa mi už točí multidimenzionálny optimalizačný problém na ktorý sa snažím napasovať moju hodnotiacu funkciu, ktorú vlastne nemám.

Žijem v slnečnej Kalifornií, takže kabriolet. Je to moje prvé auto, nepotrebujem ho denne, tak som si dal rozpočet. To implikuje jazdené auto. Vždy som chcel byť pretekárom, takže športové. Preferujem menšie autá, šikovnejšie v zákrutách pred ťažkými svalovcami. Pôvodne som chcel štvormiestne na roadtripy, ale také boli buď drahé, vyzerali na hovno alebo to boli Ford Mustang alebo Chevy Camaro. Takže dvojmiestne, aj tak sa radšej rozprávam vo dvojici. Tak som si pozrel kopu zoznamov:http://autos.jdpower.com/content/article-auto/9ew5Sdm/11-reliable-convertibles-on-the-cheap.htm a zredukoval som na Pontiac Solstice, Honda S2000 a Mazda MX-5. Nakoniec vyhrala spoľahlivosť, takže MX-5.

Ktoré si vybrať? V ponuke sú tisíce kusov, po aplikovaní základných filtrov na cenu a míle je to už len zopár stoviek. A platilo, čím lepšia ponuka, tak tým ďalej od domova. Za rovnaké auto na druhej strane USA zaplatíte oveľa menej. Takže sa mi oplatí si ho nechať skontrolovať a poslať ho domov. Alebo YOLO varianta. Aj tak som chcel ísť cez USA a nechce sa mi ísť tam aj späť.

Prehŕňam sa ponukami. Drahé, šedé (akože vážne), tam sa nedá doletieť, staré, toto vyzerá fajne, blah blah. Mám otvorených zopár záložiek, skúsim ďalší vyhľadávač a je to tam. Červená, ladné krivky tretej generácie, výborná cena a predajca 4.8 hviezdičiek z 230 hodnotení – je to tá pravá na prvý pohľad. Volám, že mala veľkú nehodu tak preto je taká lacná. Pipkoš.

Ďalší deň sa opýtam líšky na jej minulosť. Že jej druhý ju riadne narazil, ale dali ju dokopy. Odvtedy bola šťastná s jej treťou, ktorá ju ale nechala za automatom. Och, ženy. Budem jej štvrtý. Volám, že som si to premyslel. Že fajne, nech prídem na obhliadku. Ja že to mám trocha ďaleko a rovno by som to kúpil. Gregg že odkiaľ. Že z Kalifornie a kľudne si ho odšoférujem domov. Gregg že ok, ako chcem. Fajný chlapík.