Author Archives: Peter Csiba

Peter Csiba

Software Engineer at Google

Rock the Rockies – Lonely roadtrip across 13 Ntl. Parks

Babka -> PO SLOVENSKY TU KLIKNI < - Mama

How to read this? If you’ve:

  • VR headset: swipe through the 150 photospheres
  • 30sec: go through the top 50 photos.
  • 2min: read TLDR & conclusion; check top 50 photos, if any picks your interest read the surrounding text.
  • 5min: read TLDR & conclusion; check top 300 photos, click through my driving timelapse video; read some text, ask me a question.
  • 15min: do the 5min thing and use the spared 10mins for something more useful.
  • 1h: you’re my grandma, read it all and fell asleep watching the timelapse video.

Disclaimer: My English is as good as an average USA high school student, I’m happy for any feedback!

Media

Driving timelapse (3h total): https://youtu.be/5AOufYiWsIQ
Top 50: https://goo.gl/photos/jXHJCWmKJWtyMPRYA (also in this post)
Photospheres: https://goo.gl/photos/kqZTM9V7Cbg7xi9RA
Video reports (I’m super amateur): https://goo.gl/photos/sk2vVyRJc42MPaBz8
Top 300 photos: https://goo.gl/photos/wmKJcqSqb9X62y239

Stats

Rough map: https://goo.gl/WzwYwQ
Distance: driven 5200miles. That’s 25% more than estimated (4078miles), cause of with extra detours due to visits.
With 30fps, and 1 shot per second, it took me over 90h of driving. That’s 58mph
Hiked ~210mi, elevation gain ~9km, terrain: forest, rocks, snow, sand.

List of parks:

  • Great Basin, NV  (dayhike summit Wheeler Peak)
  • Bryce Canyon, UT (just lunch)
  • Great Staircase Escalante, UT (hike, technically a national monument)
  • Capitol Reef, UT (dayhike Cassidy Arch, Frying pan loop)
  • Arches, UT (few short hikes)
  • Canyonlands, UT (few short hike, good backpack / ATV options)
  • Black Canyon of the Gunnison, CO (dayhike, summit bottom)
  • Great Sand Dunes, CO (skiing, backcountry hike Star Dune)
  • Rocky Mountains, CO (backpack Northern Inlet)
  • Grand Teton, WY (backpack Paintbrush pass)
  • Yellowstone, WY (backpack Black Canyon + short hikes)
  • Glacier, MT (backpack Stoney Indian + car views)
  • Mt. Rainier, WA (dayhike John Muir Camp)
  • Crater Lake, OR (cross-country ski with camping Sunset notch)
  • Redwoods, CA (hike Boyscout tree).

TLDR;

<philosophical>
My main goal of the 26 day alone trip was to “disconnect from the loud modern world”. I believed this would help me clear my mind and so I can hear my true self.
Why I decided this is important to undertake? I’m struggling to express it with words, but was feeling I’m missing something in my current life, something I used to have before. These states which lasted days, when I’ve got completely submerged and forgot about the outside world, got passionate, entered a flow, had a purpose, however we call it nowadays.
</philosophical>
Rest of post is essentially an itinerary, review and some basic lessons learned. I’ve kept my inner thoughts to myself, as well some of the stories. So just surf around the post, or not, it’s mostly for inspiration and my memory.

May/21 – Day 0: Let’s plan this out, pack and go!

This took much longer than anticipated, originally wanted to leave on the same day.
In the end I’ve decided to just plan in roughly (CO,MT and back) and decide as I go and feel. Goal was to get alone in nature’s beautiful settings, that for me meant backpacking in national parks.

Better be prepared than sorry!

Better be prepared than sorry!

So I’ve started packing, checking weather (and snow conditions) and got prepared for blazing heat, freezing cold while hiking, skiing and backpacking. This all requirements lead to my biggest REI (outdoor equipment) bill in my life.
Yeah, ultimately it took me whole day to pack, shop, check car and empty my backlog.

Roadtrip map

Roadtrip map

May/22 – Day 1: Driving to Great Basin Ntl. Park (11h)

Woke up 5am, left 6:30am after final checks.
Lot of things went across my mind, which job to sign (I was still deciding at this point), why I’m travelling this, what can go wrong and so on. All of these thoughts got eventually evicted by random thoughts, daydreams and memories during the 11h to East of Nevada.

Detailed Day Itinerary:
First stop at Walmart, Sacramento to get some fruit, missing stuff.

read more »

Trošku preplávanie rokom 2016

Upozornenie! Nasleduje osem strán narcizmu. Očakávam len, že si prečítate začiatok, koniec a pozriete fotky (rozšítený výber 150 fotiek).

Úvod

Pestré preplávanie rokom 2016

Petržlen (alter ego): Pipkoš Peťo, najvyšší čas na ten blog o 2016, však zachvíľu môžeš rovno plánovať 2018.
Peťo: Ja viem, ale o čom by som mal písať? Však to bol taký chaotický rok bez cieľa, ktorým sme nejak preplávali.
Petržlen: Však stačí začať a potom to už pôjde. O hocičom, napr. jak nás prišla navštíviť rodina, alebo ten fajný týždenný puťák. Okoreníme to zopár fotkami a celý náš fanklub bude vískať. Možno dostaneme aj pohľadnicu :)
Peťo: Však o tom píšeme furt, a už to počujú od všadiaľ: “cestujte, darujte zážitky, spoznávajte nových ľudí, rozširujte svoje obzory.”.
Petržlen: Ok, ale obaja súhlasíme, že treba také obdobie zažiť. Napr. to vedie k vzájomnej tolerancií vo svete, podporuje to infláciu a zvyšuje to naše vnútorné šťastie. Navyše máme výborné príbehy. Však čo budeme rozprávať našim vnúčatám a na čo budeme baliť baby? Jak sa Ti raz prisnil vzrušujúci matematický dôkaz, alebo si z hlavy rozložil 949463 na prvočísla? V tvojich snoch možno, ale v skutočnosti, no veľa šťastia.
Peťo: Ok, to je fér. Stotožniteľné príbehy sú dôležité, ale o tom som už písal dosť. Ale ja chcem dať našim čitateľom nové posolstvo. Problém je: Aké?
Petržlen: Hm, pravda. Tvoj život bol celkom priamočiary. Na strednej si sa snažil stať najlepším v tom, čo Ťa bavilo. Na vysokej si zistil, že aby to malo osoh pre spoločnosť, potrebuješ spolupracovať s ľuďmi. Tak si sa z hanblivého autistického chalana, čo napr. v obchode radšej 10min hľadal sódu bikarbónu, ako keby sa spýtal predavačky, stal človekom čo napr. organizuje sociálny život ostatným. A naposledy si zistil, že Slovensko je pre tvoj rast príliš malé, tak si si vychytal muchy zahraničného života na Erasme a teraz žiješ v technologickom pupku sveta a robíš na jednom z najväčších systémoch sveta.
Peťo: Ok, takže odkazom minulosti je: “Furt dačo robiť pre svoj rast, posúvať sa mimo zónu komfortu a baviť sa pri tom.”?
Petržlen: To znie to ako klišé. Navyše, tento rok si sa mimo svoju zónu komfortu moc neposunul.
Peťo: Ale je to lepšie ako nič!
Petržlen: Toto okienko začína byť zdĺhavé, predtým ako prejdeme na vyrozprávanie minuloročných príbehov, posledná otázka: “Odkaz budúcnosti a novoročné predsavzatia?”.
Peťo: Hm, stagnujeme, hlavne profesne. Chce to novú výzvu. Stať sa expertom v dajakej oblasti čo ma baví, a využiť to.
Petržlen: Ale v akej?
Peťo: Začnime Machine Learning, však nás to bavilo pred troma rokmi, a v Google-i sú perfektné možnosti. Navyše som počul, že je to ešte stále v plienkach.
Petržlen: Ok, niekde treba začať, zvedavý ako to dopadne. A držím palce, nech je o čom písať o rok :P

Január 2016

read more »

High Sierras a Mt. Whitney, týždňové putovanie

Trasa
a kopa fotiek.

Poď Peťo, bude to paráda. Pipkoš, ale je to 5 dní z mojich 15 dní dovolenky. Hm, no dobre, chcem ísť už rok a teraz mi to aj zorganizujete.

Môj prvý puťák v Kalifornií, s plánovanými 90 míľami (144km) a aspoň 6km výškovými za 7 dní + prídavky. Tak som sa nabalil riadne podľa zoznamu Helči a Standy, pričom stan mi bral neúnavný Petr.

John Muir Trail - v pozadí najvyššia hora kontinentálnej USA, Mt. Whitney, 4400 m.n.m.

V piatok noci vyrážame a naše prípravy ukončujeme riadnou večerou v našej kantíne. Cestou v aute dokončujeme posledné veci do práce pred týždňovou dovolenkou. Sobotu ráno nasadíme svižný krok do útrob hôr. Po pol hodine nás ešte svižnejším krokom predbieha dedo, ktorý si read more »

Aljaška 2016

Pre tých, čo máte len 2min času, výber 100 fotiek.

Aj keď neviem presne prečo, od malička som sem chcel zavítať na Aljašku. Hm, v hlave sa mi vynára obraz z preletu údoliami Aljašky z filmu “The Edge” s Antonym Hopkinsom (prípadne si pozrite Into the Wild). Každopádne, nech už bol podnet akýkoľvek, kúpil som letenky už vo februári, a odvtedy som sa tešil na dobrodružstvá v rozsiahlych divočinách Aljašky. Mal som od nej vysoké očakávania, a skutočnosť bola ešte lepšia. Zásluhu na tom malo počasie a moji súdobrodruhovia Lukáš, Roman, Martin a Sergej.

Zhrnutie

Celý výlet mal 10 nocí a bol rozdelený na dve časti. V prvej sme šli s kolegom Sergejom na Kenai (ako malé Nórsko). V druhej časti sme so súdobrodruhami spravili okruh veľkosti Slovenska cez krajinu ako obrovské Vysoké Tatry počas Malej doby ľadovej. V tomto príspevku sa zameriam na prvú časť, lebo Lukáš parádne popísal časť druhú.

Filozofické okienko

Aké to bolo? Členka horskej služby nám povedala, že kto do Aljašskej divočiny vstúpy, už sa nevráti rovnaký. A je to tak.
Človek v divočine je sa nútený sústrediť na samotné prežitie, kričať “Ououou!” v lesoch a krovinách na odplašenie divej zvery, brodiť stovky metrov ľadovou vodu, skúšať rôzne cesty, filtrovať vodu, plašiť komáre, hľadať miesto na spanie, jesť na prídel a proste sústrediť sa na každý krok, lebo najbližšia cesta je 20km (a nemocnica cez 100km). Zabudnete na zanedbateľné každodenné strasti ako zápcha na diaľnici, problémy v práci, či ako vám Pikachu zas ušiel.

V tom tichu, ako neprítomnosti zvukových vĺn tak aj žiadnych informácií zo sveta, konečne počujete skutočného samého seba. Pri pohľade na nekončiace hory sa vidíte ako zanedbateľná súčasť obrovského a krásneho sveta. Po takto strávených hodinách a dňoch som dokázal oddeliť obraz od skutočnosti zo svojho každodenného života vo svete, kde výzor je dôležitejší ako charakter, resp. slovami klasika: “je dôležitejšie vyzerať cool ako byť cool”.

To je to, čo som si z Aljašky odniesol.

Mapa prvej časti

Google maps.

Mapa prvej časti výletu so Sergeyom. Turistika, morský kajak, turistika.

Mapa druhej časti

Google maps.

Mapa druhej časti s Lukášom, Martinom a Romanom. Turistika, dva dni člnkovanie, tri dni turistika.

Deň po dni

Je to asi 20-30min čítania.

read more »

Moje polienko do ohňa

V tomto liste by som rád uviedol protipríklad, vyjadril nesúhlas a poprosil o ospravedlnenie pána premiéra Roberta Fica za nasledovný výrok:

My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.

Ou, Trosku Kvalitne Skolstvo

Ou, Trosku Kvalitne Skolstvo

Úvod

Ehm. No čo na to povedať?
Zo srdca sa nám hrnú emócie nie práve pekného charakteru.
Ale čo s touto nahromadenou energiou?
Môžeme nami zvoleného pána premiéra Fica súdiť,
môžeme sa ho pýtať, čo on, urobil pre náš štát,
alebo sa s ním môžeme vrhnúť do nekonečnej argumentačnej vojny.

Bohužiaľ, všetky horeuvedené možnosti majú jednu spoločnú smutnú vlastnosť.
Nechávajú stav školstva (a štátu) rovnaký a bez zmeny, ako tomu už je zopár desaťročí.
Osobne to hodnotím ako výhru pána premiéra Fica, lebo jeho vláde by zachovanie dnešného stavu určite vyhovovalo.

Skúsme preto rozmýšľať hlavou a použiť múdre slová pána Kennedyho:

Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu.

read more »

Trošku ďalší polrok

Budem písať blog každý týždeň – Peter Csiba, Okt 2014. A teraz tu sedím, a neverím vlastným očiam. Naposledy som písal pred pol rokom. Čo vám poviem, dosť plačenkám. Ale jak to vyriešim? Medzitým sa toho toľko stalo, bol som na Slovensku 2x, v Edinburghu, v New Yorku, na Hawaii, v Seattli, v Utahu, v Zurichu a ďalšej kope miest. Pipkoš. Ta aspoň popíšem, čo sme kde zažili. A komu sa nechce čítať, tak fotečky tunak alebo na google photos.
Budúci príspevok bude o tom ako hodnotím prvý rok za stredneveľkou mlákou.

Pred tým, ako som šoféroval lietadlo, tak sme mali parádny výhľady na Golden Gate.

Reklama

Ak študuješ, je najvyšší čas prihlásiť sa na letnú stáž 2016! Jak sa hovorí jednu video je tisíc obrázkov (a to je milión slov):

Prečítajte si aj ich blogy.

Ďalšími benefitmi sú slušný plat, ktorý Ťa uživí na zvyšok štúdia, kopa skúseností, nový kamaráti, dobrý bod do CV a v neposlednom rade parádny výlet.
Odporúča 27/27, toľko tu bolo stážistov z ČSR toto leto.
BTW, počul som, že IBM / Microsoft research je dosť fajné.

Najlepšie, ako začať, je poslať životopis niekomu, koho v danej firme poznáš.

  • Ak si ešte len na strednej: LEAF alebo počas školského roka: FKS, KMS, KSP.
  • Ak si ešte len na základnej: Pikomat, Pikofyz a Prask.
  • Ak si ešte mladší, ta Wikipédia.

Siedmi žiaci ŠpMNDaG, pani riaditeľka by isto bola pyšná.

Koniec reklamy.

Takže tak, jaký bol môj druhý polrok za veľkou mlákou? Prakticky bol ohraničený dvoma výletmi do domoviny.

Máj 2015

Výlet na Slovensko

Bolo fajne. Doma na záhrade v Jahodnej akurát všetko kvitlo a dodalo mi to takú veselú náladu. Zaspomínal som si, ako sme sa tam za mlada hrávali a na všetkých hostí, ktorí nás navštívili. Strávil som tam naozaj veľa času. Skontroloval som aj svoj strom, ktorý mal tento rok prvú úrodu. Bolo príjemné prísť na víkend vypnúť rýchly svet.
read more »

Magdaléna

Úvod

Plánujem si cestu autom a zrazu čo moje oči nezočia? Čo? Ako môže byť tá krivá cesta kratšia ako tá rovná? Aha! Zem je predsa guľatá a mapy sú obdĺžníkové! Ta čo, mám zobrať krivú cestu severom alebo “rovnú” dolom? Ta čo som Titanic? Pôjdem radšej dolom. Poznámka pre znalcov, tá severom je kratšia (na severnej pologule). Tí, ktorí sa ponáhľate, preskočte rovno na video z cesty. Môžete si pustiť do pozadia :)

Nie, nespravim rovnaku chybu ako Titanic, radsej juhom na istotku. Viac ruzovej je viac snehu.

Niektorí ste postrehli, že som si kúpil auto. Aké? Odpoveď pre ženy je červené bez strechy s jedným sedadlom práve pre ňu a pre mužov Mazda MX-5. Ďaľšie nepodstatné otázky typu: Za koľko? Koľko má najazdené a ako často treba meniť olej preskočím rovno na najzaujímavejšú otázku: Kde som ho kúpil? Na druhej strane Ameriky. Ale prečo? Krátka odpoveď: Najbližšia červená ojazdená MX-5 bola v Texase a keď sa už trepem tak ďaleko, tak je to ešte lacnejšie v Pennsylvánií. Asi preto lebo je tam -15 stupňov, polmetra snehu a ľudia tam preto jazdia so strechou dole.
Aké to bolo dopraviť auto cez celé USA za tri dni? O tom je tento príspevok.

read more »

Trošku Polrok

Jasné, budem písať blog každý týždeň – P. Csiba, Okt 2014.
Hm, tento rok je to môj druhý príspevok a už máme štvrtý mesiac. Z toho vyplýva, že aspoň dva mesiace som nepísal, čo je spor s prvým výrokom. Pipkoš, nejak plačkám. Tak teda napíšem, ako sa mám, aby som to nemusel o dva týždne každému opakovať a odpromoval tunajší životík. Odporúčam preskočiť nudné pasáže.

Poobedný pochill v práci

read more »

Prečo som sa sem vlastne trepal?

Úvod

Šťastný Nový rok! Ale nám to rýchlo ubieha. Sviatky som strávil na Slovensku, zaspomínal si s blízkymi na staré dobré časy. Fajne nám bolo :)

Všetci ste mali kopu otázok, na ktoré som často odpovedal len neisto, bez nálady alebo vyhýbavo. Preto sa tento príspevok snaží odpovedať na fundamentálnu otázku:

“Pipkoš, prečo som sa sem vlastne trepal?[1]

Jedným slovom: “Vývoj”.
Jednou vetou: “Je tu centrum IT sveta, ktoré priťahuje ľudí ako ja.”
Jedným príspevkom:

Pacific zo Skyline Boulevard. Dole bola hmla, tak sme višli s bicyklom na kopec. Stálo to za to :)

Upozornenie!
Pozor! Autor neručí za potenciálne dôsledky tohoto príspevku na čitateľovu myseľ, ktoré môžu byť spôsobené narcizmom, idealizmom, chaotickým vyjadrovaním, vulgarizmami a ďalšími názormi. A vedzte, že tento príspevok píšem hlavne kvôli sebe, aby som v tom mal jasno :P

read more »

Ou, trošku Slovensko ma čaká.

Zostáva nám menej ako 48 hodín do vianočného kapra a ja sa prechádzam v tričku na letisku v San Franciscu. Máme meškanie, ale mali by sme stihnúť prestup v Poľsku, pardon, v Chicagu som v Chicagu, aj druhý let mešká. Navyše je tu len 20min free-wifi, takže fotky budú snáď v Londýne :P V Bratislave plánujem byť 29.12. – 06.01., tak si ešte napíšeme :)

[fotka z dnesneho dna]

Nechce sa mi veriť, že tých 12 týždňov ušlo tak rýchlo. Je to zvláštny pocit, vraciať sa na Slovensko. Rodná zem mi teraz pripadá ako vzdialená krajina, o ktorú sa tu v Kalifornií zaujíma len zopár ľudí. Ale poznajú nás troška. Väčšina ľudí vie kde Slovensko leží, asi tretina pozná hlavné mesto (Jahodná samozrejme) a 5-10 ľudí mi povedalo, že na Slovensku bolo.

V každom prípade sa teším na jedlo, kamarátov a rodinu. Hlavne na debatky o blbostiach a vážnych veciach. To mi tu chýba, zatiaľ.

[golden gate fotka]

Určite je každý v tradičnom vianočnom zhone, takže len krátko dojmy.
Niektorí sa ma pýtajú, čo ma tu najviac prekvapilo. Mám zopár odpovedí.

Ľudia sú tu rovnakí ako u nás. Denne stretávam americké verzie mojich slovenských známych. Čo počujeme doma na Slovensku sú najhlasnejší a najnamyslenejší američania. A takí si robíme na Slovensku dojem.

[nejaka fotka]

Všade prezentujeme, že Silicon Valley je najinovatívnejším miestom na Zemi. Ale pritom je tu enormne ťažké niečo zmeniť. Ceny nájmu sú tu najvyššie v USA, lebo samospráva neodsúhlasi novú výstavbu, keďže aktuálny majitelia sú proti (hlasovať môžu len američania). Prejsť 50km po 6 prúdovej diaľnic trvá občas tri hodiny, vlakom aspoň hodinu, lebo Palo Alto odmieta postaviť vysokorýchlostnú železnicu ponad mesto keďže by to narušilo “tradičnú atmosféru mesta” (tvrdí kolega). Téma “vysušovania zálivu” je dokonca malé tabu.

[profit]

Inflácia pozitívneho hodnotenia.

Bad Not so good Ok Good Great Perfect Awesome I love it Oh my God that was best I ever eat! How did you make it?
Najhoršie čo som kedy jedol Hrozné Zlé Ok- Ok Ok+ Dobré- Dobre Veľmi Dobré

Na vyjadrenie “Skvelé” nemám dostatočne expresívny žargón.

Vyzerá to tu presne ako v Hollywoodskych filmoch. Akurát tu veci nevybuchujú.

[Výbuch čepačky vyretusovany v painte]

Ľudia robia skvelý prvý dojem, sú veľmi milí. Ale keď niečo naozaj potrebujete, tak nasleduje “my sa vlastne až tak nepoznáme”. To sú skúsenosti z druhej ruky. Na Google a Frisbee to zatiaľ neplatí :)

V skutočnosti vás väčšina ľudí má na háku. Kým ostatným neprekážate, môžete si robiť čokoľvek, čokoľvek. Málokto vás bude súdiť alebo zaujímať sa aký ste mali deň. Každý si tu kráča svojou cestou. Môžete otvorene kritizovať vládu, propagovať fašizmus alebo chodiť nahý (na niektorých uliciach). Kým to nemá vplyv, môžete čokoľvek (neoliberalism has brought the worst of us).

[protest SF, nahy na ulici]

Je tu skutočný kapitalizmus. Za všetko sa platí a platí sa toľko, koľko sú ludia ochotný zaplatiť = dopyt. To viedlo k monopolizácií viacerých sektorov.

Zákon sa dodržuje a klamať je spoločensky neprijateľné. Ľudia vám a-priori veria. Však sa to oplatí [ten link z fb, ta hra].

Verejná doprava mimo centra mesta sa volá auto.

Aj keď môžu jazdiť od 16tich, američania nevedia jazdiť. Napríklad predbiehanie na diaľnici trvá 3-4 minúty, pravý pruh je rýchlejší a často sa stojí bez príčiny.

Záchody bez kefy? Vážne?

Nakoniec to nebolo také krátke. Prajem príjemné prežitie Vianočných sviatkov :)