Trošku preplávanie rokom 2016

Upozornenie! Nasleduje osem strán narcizmu. Očakávam len, že si prečítate začiatok, koniec a pozriete fotky (rozšítený výber 150 fotiek).

Úvod

Pestré preplávanie rokom 2016

Petržlen (alter ego): Pipkoš Peťo, najvyšší čas na ten blog o 2016, však zachvíľu môžeš rovno plánovať 2018.
Peťo: Ja viem, ale o čom by som mal písať? Však to bol taký chaotický rok bez cieľa, ktorým sme nejak preplávali.
Petržlen: Však stačí začať a potom to už pôjde. O hocičom, napr. jak nás prišla navštíviť rodina, alebo ten fajný týždenný puťák. Okoreníme to zopár fotkami a celý náš fanklub bude vískať. Možno dostaneme aj pohľadnicu 🙂
Peťo: Však o tom píšeme furt, a už to počujú od všadiaľ: “cestujte, darujte zážitky, spoznávajte nových ľudí, rozširujte svoje obzory.”.
Petržlen: Ok, ale obaja súhlasíme, že treba také obdobie zažiť. Napr. to vedie k vzájomnej tolerancií vo svete, podporuje to infláciu a zvyšuje to naše vnútorné šťastie. Navyše máme výborné príbehy. Však čo budeme rozprávať našim vnúčatám a na čo budeme baliť baby? Jak sa Ti raz prisnil vzrušujúci matematický dôkaz, alebo si z hlavy rozložil 949463 na prvočísla? V tvojich snoch možno, ale v skutočnosti, no veľa šťastia.
Peťo: Ok, to je fér. Stotožniteľné príbehy sú dôležité, ale o tom som už písal dosť. Ale ja chcem dať našim čitateľom nové posolstvo. Problém je: Aké?
Petržlen: Hm, pravda. Tvoj život bol celkom priamočiary. Na strednej si sa snažil stať najlepším v tom, čo Ťa bavilo. Na vysokej si zistil, že aby to malo osoh pre spoločnosť, potrebuješ spolupracovať s ľuďmi. Tak si sa z hanblivého autistického chalana, čo napr. v obchode radšej 10min hľadal sódu bikarbónu, ako keby sa spýtal predavačky, stal človekom čo napr. organizuje sociálny život ostatným. A naposledy si zistil, že Slovensko je pre tvoj rast príliš malé, tak si si vychytal muchy zahraničného života na Erasme a teraz žiješ v technologickom pupku sveta a robíš na jednom z najväčších systémoch sveta.
Peťo: Ok, takže odkazom minulosti je: “Furt dačo robiť pre svoj rast, posúvať sa mimo zónu komfortu a baviť sa pri tom.”?
Petržlen: To znie to ako klišé. Navyše, tento rok si sa mimo svoju zónu komfortu moc neposunul.
Peťo: Ale je to lepšie ako nič!
Petržlen: Toto okienko začína byť zdĺhavé, predtým ako prejdeme na vyrozprávanie minuloročných príbehov, posledná otázka: “Odkaz budúcnosti a novoročné predsavzatia?”.
Peťo: Hm, stagnujeme, hlavne profesne. Chce to novú výzvu. Stať sa expertom v dajakej oblasti čo ma baví, a využiť to.
Petržlen: Ale v akej?
Peťo: Začnime Machine Learning, však nás to bavilo pred troma rokmi, a v Google-i sú perfektné možnosti. Navyše som počul, že je to ešte stále v plienkach.
Petržlen: Ok, niekde treba začať, zvedavý ako to dopadne. A držím palce, nech je o čom písať o rok 😛

Január 2016

Continue reading “Trošku preplávanie rokom 2016”

High Sierras a Mt. Whitney, týždňové putovanie

Trasa
a kopa fotiek.

Poď Peťo, bude to paráda. Pipkoš, ale je to 5 dní z mojich 15 dní dovolenky. Hm, no dobre, chcem ísť už rok a teraz mi to aj zorganizujete.

Môj prvý puťák v Kalifornií, s plánovanými 90 míľami (144km) a aspoň 6km výškovými za 7 dní + prídavky. Tak som sa nabalil riadne podľa zoznamu Helči a Standy, pričom stan mi bral neúnavný Petr.

John Muir Trail - v pozadí najvyššia hora kontinentálnej USA, Mt. Whitney, 4400 m.n.m.

V piatok noci vyrážame a naše prípravy ukončujeme riadnou večerou v našej kantíne. Cestou v aute dokončujeme posledné veci do práce pred týždňovou dovolenkou. Sobotu ráno nasadíme svižný krok do útrob hôr. Po pol hodine nás ešte svižnejším krokom predbieha dedo, ktorý si Continue reading “High Sierras a Mt. Whitney, týždňové putovanie”