Štúdium < 2013

Táto stránka slúži hlavne ako kategória pre podstránky, týkajúce sa môjho štúdia.

Ale keď už je taká téma, môžem niečo o svojom štúdiu napísať.
Upozornenie z roku 2015: Tento článok je z roku 2011 a vyjadruje vtedajšie autorové postoje, ktoré sa medzičasom mohli zmeniť.

Vysoká škola – Prvý rok

Na nasledovných stránkach v krátkosti prezentujem svoj subjektívny názor na predmety, ktoré som v prvom ročníku (úspešne) absolvoval. V prípade, že by niekto chcel môj obsiahlejší názor, kľudne niečo napíšte do komentárov a ja vám s radosťou odpoviem.

1.semester – komentáre predmetov
2.semester – komentáre predmetov
3.semester – komentáre predmetov

DISCLAIMER: Nasledovné odstavce som písal pred rokmi a majú značné publistické nedostatky.

Základná škola – 1997-2001

Prvé tri polroky (rok aj pol) som chodil do miestnej maďarskej školy v Jahodnej. Učivo prvých ročníkov som už vedel predtým, ako som prišiel do školy, lebo ma asertívny rodičia naučili všetko potrebné. Dovolím si povedať, že teoreticky som bol z matiky na úrovni 4. – 5. ročníka. Navyše som vedel slovensky (čo bol u nás “cudzí” jazyk), a takisto som vedel pomerne veľa dát z iných predmetov. Dokonca aj na výtvarnej to bolo v poriadku, keďže môj otec sa živý kreslením.
Po týchto trocha polrokoch môj otec výstižne pomenoval čo som sa tam naučil: “Myslím si, že môj syn za ten rok aj pol skôr zhlúpol, akoby sa naučil niečo nové.”. Nemal som problémy iba s nepostačujúcim obsahom predmetov, ale mal som aj málo kamarátov, lebo som mal iné záujmy ako bežné deti. Bolo nutné spraviť zmenu.

A tak sa rodičia rozhodli v roku 1999, že ma budú každý deň voziť do Bratislavy do školy. Je to 60km, čo je viac ako hodina cesty. Napriek tomu, že moji rodičia nezarábali veľa sa rozhodli zvýšiť svoje výdavky na benzín a investovať svoj čas na šoférovanie. (Kvôli zvýšeným výdavkom museli moji rodičia celé dni pracovať). Prekvapuje ma, že sa na to moji rodičia dali. Ale myslím, že je to najlepšie rozhodnutie aké v mojom živote priniesli. Vybrali školu, ktorá sa zaoberala deťmi ako ja v Bratislave, Petržalke.

Dostal som sa na ŠpMNDaG (Škola pre mimoriadne nadané deti). Túto školu nám poradila psychologička. Vtedy to bol nový projekt a ja som bol v poradí treťom experimentálnom ročníku. V tom čase tam boli len taký učitelia, ktorí sa skutočne zaujímali o nadané deti a ich vývin. Preto aplikovali odlišný prístup ako v bežných školách.

Po plne štátnej škole v Jahodnej, kde na mňa učiteľky miestami kričali, a neboli príjemné, som sa dostal do príjemného, familiárneho prostredia. Moja fantázia podporovaná hyperaktivitou (“spolusymptón” nadanosti) dostala konečne priestor. Mám len príjemné zážitky z toho obdobia a na každodenné cestovanie som prakticky zabudol. Proste som si naň zvykol.

Ešte aj v takomto elitnom prostredí som v matematike vynikal. Nepoznal som konkurenciu a tak som sa matematike veľmi nevenoval mimo školy. A ako hovorí základná poučka každej populárnej ekonomickej knižky: “Víťazi (hlavný hráči trhu) nemôžu zaspať na vavrínoch a svoj náskok musia pretaviť do dlhodobejšieho zisku.”. To som ale ako 9 ročný sotva tušil. Bol som teda spokojný kým som vo svojom okolí a ďalej sa nezdokonaľoval.

Gymnázium – Prvý stupeň – 2001-2005

Pokračoval som na ŠpMNDaG (to je to aG – a gymnázium). Medzičasom sme sa presťahovali do inej budovy v Rači. Mama si vybavila prácu bližšie. Najprv v Šamoríne a potom (asi od tercie (3. ročníka) priamo v Rači) a začala nás voziť každý deň ona. Často spomína na pocit, ako nie veľmi skúsená vodička išla prvýkrát do Bratislavy s dvoma (brat začal rovno navštevovať ŠpMNDaG) malými deťmi. Prežila to v zdraví a teraz je veľmi skúsenou vodičkou s vyše 700000 tisíc najazdenými kilometrami (to je rádovo ako na mesiac a späť).

Pôvodne som bol utiahnutým členom kolektívu s minimálnym počtom kamarátov. Postupne sa mi ale darilo socializovať.
V sekunde prišla ďalšia veľká zmena v mojom živote. Novým učiteľom matematiky sa stal Anton Belan (Anino), ktorého pokladám za najlepšieho učiteľa akého som kedy mal. Mali sme až priateľský vzťah. Cez neho som sa dostal k riešeniu korešpondenčných seminárov (áno, v dnešnej dobe jeden taký opravujem) a tým pádom k novému, mne podobnému kolektívu.
Aby som urobil krátku reklamu týmto seminárom, tak ich zopár vymenujem: Pikomat, Strom, KMS, KSP, FKS, Pikofyz, Riešky, Matik,…Prase, Brkos, Fykos,…, Kömal (každý si to vygoogli sám).
Anino bol výborným učiteľom, lebo nás učil ako rozmýšľať a nehustil do nás zbytočne veľa informácií. Snažil sa, aby sme na čo najviac vecí prišli sami, aby sme si ich odvádzali a dokazovali. Na výberových seminároch nás učil kadejaké zaujímavé veci navyše. Z pedagogického a dlhodobého hľadiska to bol určite výborný prístup. Jediné, čo mu môžem po toľkých rokoch vyčítať je, že nás nekopal k tomu, aby sme sa učili a rátali aj mimo školy (je ale pravda, že ktomu by sme sa mali dokopať samy).
Ani semináre a talent nestačia na to, aby bol niekto výborným matematikom. Tým je väčšinou z veľkej motivácie vyplývajúca tvrdá práca (prax), učenie (teória) a súťaženie (semináre, olympiády).

V okolí sekundy som postrehol, že ostatný ma v matematike začali dobiehať a predbiehať. Novému učivu som chápal pomalšie. Moja zručnosť (a rýchlosť “rátania”) sa prejavovala až po viacerých príkladoch. Tento pocit ešte pár rokov pretrvával, ale potom ma zručnosti zo seminárov (prednášok na nich, ich riešenie samotné) vyšvihli naspäť na post najlepšieho matika v triede.

Gymnázium – Druhý stupeň 2005-2009

Na našej škole sa bolo možné špecializovať. Mali sme na výber povinne voliteľné predmety (každý si musel zvoliť aspoň N predmetov). Ja som sa vybral samozrejme smerom matematiky, informatiky a fyziky.
Musím povedať, že hlavne informatika bola na našej škole na vysokej úrovni. U nás na škole sa informatika už v roku 2000 učila od prvého ročníka základnej školy. Učil ju takisto Anino (vyššie ročníky) a pripravoval si hodiny podľa svojho gusta, napísal vlastné učebnice podľa ktorých sme učivo preberali a hovoril nám samé zaujímavé veci. Prebrali sme aj čo bolo v osnovách, ale zabralo nám to len zlomok času.
Programovať v Cčku som sa naučil v Kvinte a začal som programovaním tráviť pomerne veľa času vo forme samouka. Rozoberaním čo všetko som v tom čase programoval a čo sa učil by mi zabralo veľa veľa riadkov. Preto spomeniem, že na našej škole som sa naučil C, C++, Allegro (grafická knižnica), Blender (3D modelovanie), GIMP, Php, MySQL a v týchto smeroch som sa snažil ďalej rozvíjať. Zúčastnil som sa troch ŠPONGIAí – školou organizovaná súťaž v tvorení hier. Bohužiaľ som nikdy neobstál dobre, lebo som vždy chcel urobiť viac ako mi čas dovoľoval.
Čo sa týka matematiky, tak tu ma ťahali hore korešpondenčné semináre (KMS) a matematické olympiády. Čiastočne som sa na ne začal pripravovať až v oktáve (čo pokladám za chybu, mal som začať skôr). Na seminároch som sa naučil veľa nových vecí a spoznal veľa úžasných ľudí. S množstvom z nich sa doteraz stretávam na FMFI UK.
Oktáva bola pre mňa veľmi výnimočným ročníkom – mal som IŠP (individuálny študijný plán). Doma som sa snažil pripravovať na MO (matematickú olympiádu a tesne sa mi podarilo dostať na medzinárodné kolo. Takisto som aj veľa programoval – neučil som sa nové algoritmy, snažil som sa proste vyriešiť zopár náhodných problémov. Myslím, že ma v tom čase programovanie bavilo viac ako matematika. Jedného dňa upršaného novembrového dňa mi Anino navrhol aby som vyskúšal IO (informatickú olympiádu). Na moje príjemné prekvapenie sa mi podarilo dostať až na celosvetové kolo v Bulharsku. Maturity som bral len okrajovo a občas som sa chodil pozrieť do školy aby som sa priučil a skonzultoval maturitné predmety.
Od 20. marca až do polovice júla som mal prakticky plný program. Celoštátne kolá olympiád (7 dní), majstrovstvá slovenska v šachu (7 dní), riešenie seminárov, výberové kolá (14 dní), prípravné kolá (20 dní), maturity (10 dní), sústredenia (16 dní), príprava na súťaže (aspoň 14 dní) a nakoniec medzinárodné kolá (16 dní). Práve ten koniec, kde som mal podať najväčší výkon bol z mojej strany nevhodne načasovaný. Po takých psychicky náročných aktivitách som bol vysilený a teda nepodarilo sa mi dosiahnuť výsledok, ktorý som chcel.
Našťastie medzinárodné kolo informatickej olympiády bolo až mesiac na to a tam sa mi naozaj podarilo dosiahnuť výsledok podľa očakávania. Viac o výsledkoch.

Pred sebou som mal už len mesiac prázdnin, pričom ostatní mali 4 mesiace.

Share and Enjoy:
  • Print
  • Digg
  • StumbleUpon
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Yahoo! Buzz
  • Twitter
  • Google Bookmarks

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>