Plán:
Prílet do Las Vegas
Hooverova priehrada (1h)
Veľký Canyon
– Západ Slnka
– Zliezť a vyliezť (1400 prevýšenie, 25km)
Mŕtve Údolie
– Kvetinky
– Najnižší bod USA
– Čo bude bude
=Deň prvý
Doleteli sme do Las Vegas, tentokrát sme kasína videli len zvonka, stačilo na jeden život.
Pred nami štvorhodinová cesta na okraj Veľkého Kaňonu, ktorý je turistickou destináciou 100 rokov, od čias keď ku okraju postavili železnicu. Cestou sme sa zastavili na Hooverovej priehrade, ktorá zadržiava vodu rieky Colorado. Pred 500 rokmi by si daná priehrada vyslúžila status poloboha, keďže dodáva vodu usadlíkom, svetlá kasínam a teda je dôležitejšou ako samotné Slnko.
Stihli sme západ Slnka
Deň druhý
Vstávame o štvrtej ráno, 5:30 sme na začiatku cesty.
História
Predtým ako Amerika vstala z mora, na mieste Veľkého Kaňonu bolo more. To vidieť na horných vrstvách prierezu, pod nimi sú staršie oranžové sedimenty a na úplnom spodku je žuľová guča. Básnik by povedal, že to pripomína slaninu, biely tuku, červené mäso a tvrdá kožka či čo to je. Ale späť k téme, odkiaľ sú sedimenty? Čo by sa mohlo usadiť na dne mora? Dostávame sa k zjavnej hypotéze:
Počas nasledujúcich 100 výškových metrov som dospel k záveru, že ak áno, tak to neboli ryby (teda ak nevyprodukujú 100,000x svoj objem ročne). Možno planktón, možno praveká Amazonka.
Hlavný rozdiel oproti bežnej turistike spočíva v druhej časti, keď treba šlapať hore namiesto automatického zostupu.
Deň tretí
Po dlhej ceste z Grand Canyonu sme si všetci dobre pospali a zašoférovali. Cestou malý obed v Lacinke vo Vegas.
Zážitky s údolím smrti začali ťažkou americkou turistikou na Danteho miesto.
Púšť, púšť a zrazu potok a v ňom ryby. Fajne.
Deň štvrtý
Ranné kúpanie. Malá piesková búrka. Fučalo naozaj dosť
Cestou sme sa zastavili v pochybnom podniku. Ako keby sa zrazu zastavil čas. Bohužiaľ, najlepší burger v mojom živote zmyzol rýchlejšie jak by som chcel.
