V zmysle v “zime sa chodí za Slnkom na juh”, sme sa ako už tradičná trojka vidali odovzdať vďaku a moriaka do “Silicon Valley of Mexico”. Guadalajara je metropola s počtom obyvateľov jak Slovensko a mesto má čo ponúknuť. Od agresívneho šoférovania po nočný život aj vo štvrtok.
V oboch podnikoch nás miestne študentské partie zavolali “Gringos, como esta tančíros”, alebo dačo také.
A spolu sme si pospevovali. Mexičania vedia žiť, to isto.
Druhý deň sme boli ochutnať Tequillu z Tequilly, celé mesto voňalo ako agáve.
Dôležitosť agáve zobrazuje nasledujúca maľba na mestskom úrade, kde evidentne všetok energie tečie z tohto daru od bohyne.
Inak agáve je vyzerá ako veľké aloe vera a prekvapivo sa pestuje kvôli podzemnému ananásu, ktorý keď sa vyvarí má chuť ako med. Pozorný slovenský čitateľ si isto uvedomil, že keďže med je sladký tak sa dá taký ananás isto vypáliť a to sa volá Tequila. Prvá číra verzia sa volá Bianco alebo strieborná, a odstáta v sude je Reposado (asi zlatá) a dlhšie v sude je Anejo (veľmi zlatá).
Ako rozoznať Tequilu z Agáve a nie z cukru? Že si ju vylejete na ruky a keď vonia po Agáve, tak fajne, inak pipkoš a bolehlav.
Zvyšok dňa sme strávili tranzitom, lebo naša Mexická GPS bola nastavená mimo dialnic. Ale zvládli sme to, videli sme len dve nehody a prešiel cez 100 spomalovačov, ktoré sú teda riadne.
Vlastne sme ešte stihli dva podniky a jednu domácu párty s miestnymi študentami.
Tretí deň
TODO Výstup na miestnu sopku, vedľajšia stihla trocha vybuchnúť, mali sme zostať na opekačku večer bol isto fajný výhľad.
Človek by neveril ako isté momentky ovplyvnia budúcnosť. Keby náš džíp vo Rwande na ceste typu výstup na Kriváň neobehlo vozidlo typu Dacia sedan, tak by sme s našou Daciou teda nevyšli k základnému táboru.
Večer sme spali už pri oceáne a stihli sme len večeru a zopár Margarít.
Nenašli sme dobrý klub a únava nás premohla.
Štvrtý deň.
Najdlhší spánok z celého výletu a očakávanie kúpania sa v oceáne.
Pláž krásna, obrovská a Slnko riadne vypeká. Hneď nám razí do očí, že napriek mnohým hotelom sa všetci kúpu v bazénoch.
Voda teplá a čistá, tak reku vyskúšam. Hneď si uvedomím, že to nie je pláž na kúpanie, lebo dno je super strmé. Po minúte boji z vlnami a nepríjemnom pocite moje nohy kročia na dno a som vonku. Uf, bál som sa trocha.
Po bojovej porade sa rozhodneme stráviť deň v Colime a pripiť si Margaritou na výbuch sopky pri západe Slnka.
Cestou späť sme videli to, čo sme už v noci
Náhodná tabuľa nám okorenila cestu jaskyňou z koreňmi stromu do hĺbky 40m a Sergey si precvičil španielštinu pri navigácií. Bolo to dosť od ruky to pravda.
Ešte sme stihli historicky indiánsku osadu. Inak, Mexičania sú krížencami španielov a pôvodného obyvateľstva a preto sú oveľa nižší.
Colima má celkom pekné námestie a aj na konci Novembra bolo teplejšie jak hocijaký deň v Kaliforní, natoľko, že sme boli nútený si sadnúť rovno k ventilátoru v reštike. Pochopili sme zmysel siesty, fakt sa dá len oddychovať v tom čase.
Na tabuli s miestnymi atrakcií nás zaujala mačka, tak sme sa za ňou vidali. Tentoraz sme ale destináciu nenašli a tak som si aspoň zašoféroval na kľukatých cestách.
Pozdravili sme dymiacu sopku a vydali sa k letisku.
V hoteli boli ozaj nepríjemný, zvýšili nám dohodnutú cenu, ale spätne sme dostali peniaze naspäť.
Po krátkej diskusií či ešte do mesta sme zaľahli, však o piatej ráno vstávame.
Záver
Krajina pôsobila prekvapivo chudobne. Páčilo sa nám, že sme boli na neturistických miestach.
Tento výlet bol z kategórie intenzívnych, určite nie oddychová dovolenka.
Mexiko hodnotíme ako krajinu “jednoduchého života”, ľudia žijú veľmi rodinne, patriotisticky a užívajú života.
