Úvod
Šťastný Nový rok! Ale nám to rýchlo ubieha. Sviatky som strávil na Slovensku, zaspomínal si s blízkymi na staré dobré časy. Fajne nám bolo 🙂
Všetci ste mali kopu otázok, na ktoré som často odpovedal len neisto, bez nálady alebo vyhýbavo. Preto sa tento príspevok snaží odpovedať na fundamentálnu otázku:
Jedným slovom: “Vývoj”.
Jednou vetou: “Je tu centrum IT sveta, ktoré priťahuje ľudí ako ja.”
Jedným príspevkom:
Upozornenie!
Pozor! Autor neručí za potenciálne dôsledky tohoto príspevku na čitateľovu myseľ, ktoré môžu byť spôsobené narcizmom, idealizmom, chaotickým vyjadrovaním, vulgarizmami a ďalšími názormi. A vedzte, že tento príspevok píšem hlavne kvôli sebe, aby som v tom mal jasno 😛
Odpoveď
Nemám racionálnu ani rekurzívne-vyčísliteľnú odpoveď. Preto spomeniem faktory, ktoré ma ovplyvnili.
Nový svet
Svoj život som začal v Jahodnej, kde som vďaka rodičom mal skvelé detstvo. Čo všetko sme povymýšľali na našej záhrade! Boli to zábavné časy, ktoré prešli, keď som nastúpil do našej základnej školy. Bola to proste nuda, nemal som sa tam čo učiť, pretože ma rodičia doma naučili látku a aj slovenski som ako vädel už tak.
Tak sme začali s bratom študovať v Bratislave na ŠpMNDaG. Začiatky neboli príjemné, zmenu prostredia som prijal v tichosti. Ale po roku začala zábava a teraz som presvedčený, že kvalitné vzdelanie bolo najdôležitejšie rozhodnutie mojich rodičov. A oplatilo sa za ním dochádzať.
Časom sme sa začali špecializovať, čo vyžadovalo učivo nad rámec gymnázia. Takže zasa nuda. Tu nám pomohol Trojsten. Tiež to bolo nové, tiež som bol “ten tichý v kúte čo si skladá rubikovú kocku”, ale bol to kľúčový krok.
Ľudia okolo Trojstenu boli skvelí, ale stretávali sme ich len raz za čas. Presun na univerzitu a hlavne internát nám umožnil väčšinu voľného času stráviť s rovesníkmi, podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Zase raz trvalo vyše roka, kým som začal žiť, ale viedlo to k najpamätnejším zážitkom.
Posledný rok na univerzite prišiel znova pocit nudy [1.5] a stagnácie. A preto nastal čas na ďalší presun.
Práca
Magisterské štúdium som sa na univerzite preflákal. Uprednostňoval som zábavu a konzum pred prácou a poznaním. Je pravda, väčšinou ma to bavilo. Problémom boli opakované momenty pred spaním, keď som si hovoril: “Pipkoš, prečo som to robil? Na čo to bolo dobré? Kam vlastne smerujem?”. Cítil som silnú potrebu dať sa dokopy a vrátiť spoločnosti čo do mňa investovala.
Ale prečo som si vybral veľkú IT korporáciu?
Akadémia alebo prax? Prvé dva roky som de facto študoval matematiku. Bolo to krásne, napĺňalo to môjho ducha a získal som základy analyticko-kritického myslenia. Ale nevidel som zmysel v tom pokračovať. Ľudstvu by moja práca pomohla len ťažko a nasýtiť rodinu viem aj jednoduchšie (ok, mohol som skúsiť ETH). Navyše, PhD je často práca osamote a v dnešnej dobe sa veľké veci vytvárajú vo veľkých tímoch.
Štartap alebo korporácia? V štartape by som mal dynamické prostredie a nejaké to slovo na chod firmy. Učil by som sa na svojich chybách počas bezsenných nocí. A pravdepodobne by sme to po dvoch rokoch zabalili.
V korporácií ma naučia systémy, získam kopu kontaktov a benefitov. Verím, že je vhodné vedieť ako funguje nadnárodná korporácia z vnútra predtým, ako začnete vytvárať svoj podnik s kamarátmi.
A odbor? Aj keď som väčšinu života venoval matematike a IT, bavia ma aj iné veci ako preteky aút, zvelaďovanie talentov, vysokorýchlostná doprava alebo udržateľná ekonomika [2]. Vybral som si IT, lebo je to aktuálne moja najsilnejšia devíza a treba využiť investované roky. Ostatné začnem ako hobby projekty popri práci.
Takže veľká IT firma v zahraničí a to je jednoznačne Silicon Valley.
Ľudia a skúsenosti
Jednou z mojich životných filozofií je: “učiť sa od starších (ehm skúsenejších) ľudí, ktorí sú vám sympatický”. Osobne mi to dáva isté okno do budúcnosti a príklady typu “keď budem robiť X, tak získam vlastnosť Y” (zjednodušujem). Vlastne je to taký trh s vlastnosťami. A najlepšie na ňom je, že stačí počúvať, lebo ľudia radi rozdávajú svoje skúsenosti. Snáď im to raz všetkým odplatím.
Osobne si udržiavam portfólio takých ľudí [3]. Spozoroval som, že drvivá väčšina z nich pracovala v zahraničí a podozrivo veľa z nich pracovala v USA. Neviem presne prečo, ale to nie je dôležité. Hlavne že to funguje [4].
Záver
Prešlo vyše 100 dní v Motach View a je čas na prvé hodnotenie. Hodnotím to zatiaľ na B- s pozitívnym výhľadom.
Pozitíva vyplývajú hlavne z toho, že Záliv je centrom IT sveta a priťahuje ľudí ako ja [5]. Naozaj tu mám kam rásť, od koho sa učiť a s kým spolupracovať. Ďalším pozitívom je slnečné počasie, tiché susedstvo, outdoor aktivity a výplata.
Negatíva vyplývajú hlavne z presunu o 9 časových pásiem. To prakticky vedie k strate kontaktu s väčšinou ľudí a nutnosti naplnenia tejto medzery. Ďalej sú tu útrapy s novými zákonmi, novou identitou a sťahovaním. Navyše sa v práci často cítim hlúpo alebo zbytočne, lebo všetci sú o toľko skúsenejší.
Suma sumárum, aj keď si často hovorím “Pipkoš, na čo som sa sem vlastne trepal keď mi bolo doma tak dobre?”, tak verím, že v horizonte 5-15 rokov to bolo správne rozhodnutie. A o to ide. Predsa nechceme, aby sme sa o desať rokov jedného dňa zobudili a zhrnuli svoju minulosť jediným slovom ako: “Pipkoš”. Radšej by som: “Ou, trošku si motkáme”.
P.S. Posledná šanca na októbrové víza do USA! Z ľudí, pre ktorých som písal referencie, zatiaľ 5ti prešli a ďalší dvaja sú na dobrej ceste. Môžete zvoliť aj iné spoločnosti, ak chcete viac dynamiky. Hlavne to skúste 🙂
[1] Chápem rozhorčenie čitateľov, ktorých hlavná otázka je: “No, ale aké sú tam ženy?” . Nabudúce 🙂
[1.5] Je pravda, že prvé dva ročníky ma štúdium naozaj bavilo link:http://www.csip.sk/studium/fmfi-uk-2-rocnik-predmety-a-ucitelia/ .
[2] Grand Turismo, Tojsten, Transport Tycoon alebo SimCity.
[3] Kniha Andrej-a Kisku kde spomína aj svoje skúsenosti z USA
[4] To znie ako Machine Learning 😛
[5] Často stretávam ľudí, ktorí sú ako kópie ľudí z univerzity alebo z frisbee. Väčšinou len zastanem a poviem si: “Však to je XY!”.
