Úvod
Pomerne dlhý článok ktorý sa snaží analyzovať školstvo a používa pritom pomerne exaktné pomenovania.
Autor článku Viliam Búr mi bol učiteľom ako na mojej strednej škole, tak aj na mojej vysokej škole (aj keď len chvíľu).
Jeho názor sa oplatí minimálne prečítať, aj keď s ním nesúhlasíte. Lebo čím viac pohľadov na vec, tým lepšie.
V tomto príspevku uvediem len vybrané pasáže z originálu, patrične odcitované.
Originál článku nájdete na http://bur.blog.sme.sk/c/227451/O-skolstve-a-o-vselicom-2.html
Prečo sa školstvo nemení, resp. mení pomaly?
A v čom vlastne naše školstvo ľuďom tak dobre vyhovuje? Postupne si všimnime rôzne skupiny zainteresované na fungovaní školstva. V každej skupine samozrejme existujú výnimky. Mojím cieľom nie je hádzať všetkých do jedného vreca, ale popísať významné trendy v každej skupine, ktorým súčasná „spoločenská zmluva“ ohľadom školstva vyhovuje; ukázať, čím sa ktorá skupina obyvateľov dnešným systémom (ktorý občas slovami odsudzuje) necháva skorumpovať.
Čítajte viac
Výňatok z nasledujúcich odstavcov
- Učitelia – čo im ponúka naše školstvo? Stabilné zamestnanie
- Žiaci – čo im ponúka naše školstvo? Za minimálnu námahu, osvedčenie o vzdelaní
- Rodičia – čo im ponúka naše školstvo? Bezplatný babysitting
- Politici a úradníci – čo im ponúka naše školstvo? Večnú tému a problém => hlasy voličov ; priestor na krádež
Akosi mi z celého tohto obrazu vypadlo vzdelávanie. Je to úmyselne; myslím si, že vzdelávanie je iba zámienkou na fungovanie celého tohto systému. Aby bola zámienka hodnoverná, určité množstvo vzdelania musí systém samozrejme poskytovať – ale či je to viac alebo menej, či kvalitnejšie alebo menej kvalitne, na tom v konečnom dôsledku natoľko nezáleží. O hodnote a kvalite vzdelávania sa samozrejme veľa rozpráva, ale pokúste sa navrhnúť nejakú reformu školstva, ktorá by zlepšila poskytované vzdelanie, ale zároveň ohrozila niektorú z horeuvedených požiadaviek, a uvidíte, ako rýchlo vás s ňou ľudia pošlú do čerta.
Čítajte viac
Pre tých, ktorí vyhľadávajú a zaujímajú sa o kvalitné vzdelanie
Niektorí čitatelia už asi dlhšiu dobu kričia: „Ale veď existujú aj učitelia, ktorí naozaj chcú dobre učiť; žiaci, ktorí sa naozaj chcú vzdelávať; rodičia, ktorí sa naozaj starajú o výchovu a vzdelanie svojich detí.“ (Niekto sa možno zastane aj chudákov politikov a úradníkov.) Ale veď ja netvrdím, že nie. Akurát tvrdím, že takíto ľudia sú vo svojej skupine v menšine, aj keby zhodou okolností občas boli jej najhlasnejšími predstaviteľmi. V systéme vyhovujúcom väčšine budú sklamaní. Ich jediná šanca spočíva v tom, že sa nejako navzájom vyhľadajú, čo nie je ľahké. Nemôžu si totiž navzájom signalizovať: „ja som ten, kto dobre učí“, „ja som ten, kto sa rád učí“, „ja som ten, kto vychováva svoje deti a vedie ich k učeniu“, pretože toto predstierajú všetci. Musia si nájsť nejaký iný signál, ktorý bude slúžiť ako kód pre kvalitné vzdelanie – akonáhle sa však tento signál stane všeobecne známym, začne ho používať aj väčšina, a preto bude treba vymyslieť nový. Treba teda aktívne pátrať po aktuálnych signáloch. (Kedysi fungovali signály „mimoškolské aktivity“, „osemročné gymnázium“ a „súkromná škola“, ale tie už sa prezradili a začala ich používať väčšina. Tým nechcem povedať, že by povedzme väčšina chodila do osemročných gymnázií alebo súkromných škôl, ale že akonáhle sa tieto signály dostali do povedomia verejnosti, začali ich využívať aj tí, ktorým nejde o vzdelávanie, ale o imidž vzdelávania. Neviem, čo je dobrým signálom dnes, ale tipol by som si, že „alternatívna škola“.)
Krátky záver
V dnešnom svete máme, čo chceme. A teda aj naše systémy odzrkadľujú, čo chceme. Napriek tomu, že sa sťažujeme na školstvo, vyzerá to tak, že väčšine vyhovuje také ako je. Nám s iným pohľadom na vec nezostáva nič iné, ako byť aktívny a v tomto systéme hľadať spôsoby ako dosiahnuť naše ciele. Nemali by sme pritom zabúdať na nás podobných a navzájom si pomáhať 🙂
