• pracovať
• študovať nad rámec
• venovať sa záľubám
• flákať sa

Vybral som si pracovať (plus hranie frisbee a organizovanie KMS).
Hlavným dôvodom bolo znechutenie z teórie bez priamej praktickej aplikácie.
Navyše ma motivovalo skúsiť niečo nové a zistiť, aké je to pracovať (čomu sa v živote nevyhnem).
A od svojich 20tych narodenín som si od rodičov nepýtal peniaze, takže som ich potreboval.

Cez známosť som sa skontaktoval so slovenskou firmou EEA (zakladali matfyzáci pred 20timi rokmi).
Aktuálne programovali hlavne v Jave a venovali sa interným systémom a webovým technológiam pre väčšie slovenské spoločnosti.
Ponúkli mi vzdelávací program typu: uč sa, budeme ti platiť a občas niečo naprogramuješ.
Mantrou firmy bolo vychovať univerzálnych ľudí, ktorí vedeli pracovať so širokou škálou technológií a nástrojov.
Inak povedané: “robím v niečom, čomu ešte úplne nerozumiem”. Vždy bol ale vo firme expert na danú oblasť, ktorý vedel poradiť.

Nastúpil som 03.10.2011 a pracoval som tam šesť mesiacov, pričom som odrobil mesačne 120, 120, 100, 80, 40 a 20 hodín.
Naučil som sa toho veľmi veľa od ľudí so skúsenosťami dlhými ako môj život.
Tieto znalosti ale nie sú len o samotnom programovaní a progamovacích technikách, ale sú hlavne o projektovom manažmente, komunikácií v tíme a komunikácií so zákazníkom (lebo zákazník nevie čo chce, aj keď si to myslí).
A hlavne, videl som vznútra ako dobre organizovaná firma žije. Bol som niečo ako sonda vnútri organizmu

• Veľké rozhodnutia sa robia v kuchynke pri čaji alebo káve.
• Všetko sa zjednodušuje, nevytvárame si prácu sami pre seba.
• Jedna otázka na správneho človeka vie ušetriť hodiny práce.
• Hovorím o tom, čo robím, a viem, čo robia ostatní.
• Komentujem, testujem, automatizujem, dokumentujem a hlavne hovorím o svojich problémoch a ich riešeniach.
• Teória nám prináša správny nadhľad, prax nás učí myslieť na detaily a vyvarovať sa sprostým chybám.
• …
• Keďže O a 0 vyzerajú v SMSkách natoľko podobne, tak môže zabrať skúsenému developerovi celý deň, kým zistí, že chyba bola vo vstupe a nie v aplikácií.
• (Koniec filozofického okienka).

Vo firme som skončil 16.03.2012 kvôli stresu z nedostatku času.
V tom období som skoro každý víkend chodil na frisbee turnaj a cez týždeň som sa prakticky fulltime venoval prípravám matematickej súťaže Náboj 2012.
Veľa kamarátov mi hovorilo, že vyzerám ako zombia: bez života.
Starší mi dohovárali, že pracovať viac ako tri mesiace počas štúdia je blbosť.
A už ma to v práci ani nebavilo, lebo venovať sa niečomu na štvrtinu je hlúpe a navyše som nevidel priame využitia svojej práce.

Som rád, že moje rozhodnutie skončiť zobrali v práci s ľahkosťou.
Môj nadriadený mi spomenul svoju skúsenosť:
“Ja som kvôli práci v piataku nestihol napísať diplomovku.
Nakoniec som bol ale rád, že som predĺžil svoje štúdium, lebo som si našiel svoju ženu a mal som čas sa jej venovať”.
Uvidíme, čo mi voľnosť a voľný čas prinesú

Ďakujem všetkým pracovníkom EEA, za priateľský prístup a možnosť zúčastniť sa na ich živote v práci a ich jesennej konferencií.
Bola to výborná skúsenosť, ktorá ma posunula v živote o krok ďalej.

Záverom. Počas štúdia je podľa mňa nutné pracovať. Niektoré fakulty to majú dokonca “povinné”: študent musí niekedy ísť na letný pracovný internship (stáž).
Veľa ideálov sa vám zrúti, získate istú disciplínu a spoločenskú zodpovednosť a dobrý bod do CV. Lebo nestačí, že ste z matfyzu. Človeka bez praxe
zamestnávatelia skôr neberú, lebo je veľa práce so zaškolením. Na druhej strane, keď ste naozaj dobrý, tak máte dvere otvorené skoro všade

Leto si nechávam voľné. Som presvedčený, že budem pracovať. Tentoraz chcem ale skúsiť nejaký nový projekt s ľuďmi podobnej vekovej kategórie
O tom potom, teraz hŕŕ sa na bakalárku

• Skok z miesta: 225cm
• Hod medicinballom z miesta: 8m
• Dvanásťminútovka: 3050m

Tentoraz sme začiatok dvanásťminútovky prestrelili. Ja som radšej zostal pozadu, ale postupne sa mi druhú skupinu darilo dobehnúť a v poslednom kole aj prešprintovať. Výsledok 3050m je zlepšením o 330m oproti minulému pokusu, čo ma radí medzi “Bad” v kategórií skúsených atlétov

Tentokrát sa zimné sústredenie pre riešiteľov z prvých dvoch ročníkov stredných škôl uskutočnilo v Hutách, čo je rozsiahla dedina v horách medzi Liptovom a Oravou. Sústredenia sa zúčastnilo 29 účastníkov a 9 vysokoškolských vedúcich vrátane mňa. Ubytovaní sme boli v ŠvP a mali sme polmetra snehu s maximálnymi denými teplotami dosahujúcimi -10 stupňov.

Doobedný program tvorili prednášky. Každý účastník si mohol vybrať z viacerych prenášok podľa svojej chuti. Nasledovali športy vonku na prekyslečenie hlavy a tela. Poobedný program tvorili hry ako stanovišťovky – behanie po vedúcich a plnenie úloh, strategické stolové hry ako Expanzie – dobíjanie sveta alebo jednouché a zábavné válanie sa v snehu. Po večeri nasleduovali rôzne quízy, šarády alebo matematická súťaže v rátaní príkladov. Vo voľnom čase sa gitarovalo, živo rozprávalo alebo sa využívali možnosti chaty ako stolný futbal, biliard či ping pong.

Účastníci sa vopred skôr nepoznali a preto sme sa pre nich snažili vytvoriť program, ktorí im v spoznávaní sa napomáhal. Tradične sústredenie začína zoznamovačkami, na ktorých sú účastníci nabádaní rozprávať sa medzi sebou o sebe. Štvrtý deň sme hrali živadlá.
Živadlá majú názov odvodený od “živé divadlá”. V krátkosti ide o to, že sa pre každého účastníka vymyslí postava, ktorá má svoje povolanie, hlavný cieľ a kopu vedľajších cieľov. Napríklad Fero Mrkvička je starostom obce, jeho hlavnou úlohou je titul starostu si udržať čo najdlhšie a medzi jeho vedľajšie ciele patrí časté vysadávanie v krčme, sledovanie súťaže roztliekavčiek či načapanie svojej ženy pri nevere.
Tentokrát sme sa snažili vytvoriť prostredie dediny so všetkými kľúčovými funkciami ako starosta, novinár, sudca, policajt, lekár, futbalisti, rozhodcovia, povalači, investori, roztlieskavačky, intrigáni a mnohí ďalší. Zo začiatku to bol chaos a postupne sa z toho vyvinul skorumpovaný, ale fungujúci systém.

Patrí sa, aby každé sústredenie malo svoj dej. Tentoraz sme účastníkov uvítali v tréningovom centre pre budúci olympíjsky tím. Ich úlohou bolo na sebe pracovať, veľa športovať a zdravo sa stravovať. Nakoniec sa ukázalo, že celý výkonný výbor je zmanipulovaný a chcú ich použiť na ovládnutie sveta (ako inak).

Tentoraz som si začal krátke poznámky písať už počas týždňa, aby som nezabudol na niektoré pamätihodné detaily.

Highlight-om týždňa bolo dočítanie knihy “Zrození k behu (Born to Run)” od Christophera McDoughalla. Ide o príbeh človeka, ktorí sa chcel naučiť behať bezbolestne, bez zranení.
Okrem toho píšem o počítačovej hre Elder Scrolls V: Skyrim a zopár maličkostiach.
A nedá mi nespomenúť legendárny zápas v mojej obľúbenej počítačovej hre, ktorí sa začal práve tento týždeň.

Na konci článku pripájam jeden email. Ide o anglický text, ktorí úsmevne popisuje rôzne svetové ekonomické modely na príklade s dvoma kravami a farmárom

Kniha: Zrození k behu (Born to Run) – Christopher McDoughall

Elder Scrolls V: Skyrim

Dátovo intenzívna recenzia od Zero punctuation.
Hra, na ktorú som mal preorder už 8 mesiacov konečne dorazila domov. Táto epická RPG zo slávnej série priniesla veľa novniek. Jednak ide o zjednodušenie herného systému. Vytvorila jednoduchý a pekný systém zlepšovania postavy a jednoduchšie ovládanie, hlavne na playstation. Konečne umožňuje mať postave v oboch rukách zbraň, čo som ihneď využil.
Svet je samozrejme obrovský a aj možnosť interakcie s ním sa mierne zvýšila. Grafika je samozrejme skvelá a tú dopĺňa aj 3D mapa, na ktorej sú zaznamená dungeony, ktoré postava vyclearovala. Navyše, každý dungeon má skratku von. Proste tvorcovia sa zamerali na hrateľnosť, ktorá je ozaj vysoká.
Hlavný príbeh je možno až moc epický, čo je podmienené tím, že do hry zakomponovali aj drakov. Boje z drakmi sú vypracované na úrovni.
Oproti predošlím titulov zo série Elder’s scrolls prináša Skyrim jednoduchosť a krásu. Dá sa to prirovnať k tomu, akoby sa kniha zmenila na film. Detaily boli vypustené a premenené na intenzívny zážitok. Odporúčam každému, kto sa rád hrá a pozerá

Age of Empires II: The Conquerors – match Chris vs Daut

http://en.twitch.tv/tsu_nilpferd/b/301185087

Už skoro dva roky u nás na internáte si z času na čas zahráme “ejdža”, ako to tu my voláme. Dá sa povedať, že sme veľkými fanúšikmi tejto hry.
Pre neznalých ide o počítačovú hru zpred už 13tich rokov a stále hrávanú aj medzi veľkými hráčmi a považovanú za jednu z najlepších hier v dejinách. Má okolo seba silnú komunitu a hráči sa doteraz snažia zlepšiť herný systém, čo im umožňuje jednoduchá konfigurovateľnosť z dielní Microsoftu.
Túto jeseň sa rozhodli dvaja z popredných hráčov, že obaja položia na stôl svojich 500 dolárov a víťaz berie všetko. Hrali na 11 víťazných a celý zápas bol online komentovaný. Tieto komentáre si môžete pozrieť na:
http://en.twitch.tv/tsu_nilpferd/b/301185087. Komentár síce nie je prefesionálny, ani v najlepšej angličtine, ale je k veci.

Brno

Po rokoch sľubovania kamarátom v Brne, že ich navštívim, sa nám konečne podarilo nájsť spoločný termín.
Bol som v Brne na jeden večer. Je to veľmi pekné mesto. Je systemické a čisté. A na rozdiel od Bratislavy sa tam “žije” aj po jedenástej

Bratislavské vianočné trhy

Mám taký pocit, že každým rokom to na vianočných trhoch hlavného mesta ide smerom k jedlu a iným okamžitým pôžitkom. Remeselníci sa prakticky vyparili a zostal iba gíč (česť výnimkám). Najrozumnejšia odpoveď na otázku: “prečo tam ľudia vlastne chodia?” bolo: “aby stretli iných, náhodných ľudí”. Určite ide aj o novodobý folklór na štýl: “treba ísť na vianočné trhy”.

Ekonomické modely demonštrované na príklade kráv (anglicky) – A Cow based Economics Lesson

SOCIALISM
You have 2 cows.
You give one to your neighbor.

COMMUNISM
You have 2 cows.
The State takes both and gives you some milk.

FASCISM
You have 2 cows.
The State takes both and sells you some milk.

NAZISM
You have 2 cows.
The State takes both and shoots you.

BUREAUCRATISM
You have 2 cows.
The State takes both, shoots one, milks the other, and then throws the milk away.

TRADITIONAL CAPITALISM
You have two cows.
You sell one and buy a bull.
Your herd multiplies, and the economy grows.
You sell them and retire on the income.

ROYAL BANK OF SCOTLAND (VENTURE) CAPITALISM
You have two cows.
You sell three of them to your publicly listed company, using letters of credit opened by your brother-in-law at the bank, then execute a debt/equity swap with an associated eneral offer so that you get all four cows back, with a tax exemption for five cows.
The milk rights of the six cows are transferred via an intermediary to a Cayman Island Company secretly owned by the majority shareholder who sells the rights to all seven cows back to your listed company.
The annual report says the company owns eight cows, with an option on one more.
You sell one cow to buy a new president of the United States , leaving you with nine cows.
No balance sheet provided with the release.
The public then buys your bull.

SURREALISM
You have two giraffes.
The government requires you to take harmonica lessons.

AN AMERICAN CORPORATION
You have two cows.
You sell one, and force the other to produce the milk of four cows.
Later, you hire a consultant to analyze why the cow has dropped dead.

A FRENCH CORPORATION
You have two cows.
You go on strike, organize a riot, and block the roads, because you
want three cows.

A JAPANESE CORPORATION
You have two cows.
You redesign them so they are one-tenth the size of an ordinary cow and produce twenty times the milk.
You then create a clever cow cartoon image called a Cowkimona and market it worldwide.

AN ITALIAN CORPORATION
You have two cows, but you don’t know where they are.
You decide to have lunch.

A SWISS CORPORATION
You have 5000 cows. None of them belong to you.
You charge the owners for storing them.

A CHINESE CORPORATION
You have two cows.
You have 300 people milking them.
You claim that you have full employment, and high bovine productivity.
You arrest the newsman who reported the real situation.

AN INDIAN CORPORATION
You have two cows.
You worship them.

A BRITISH CORPORATION
You have two cows.
Both are mad.

AN IRAQI CORPORATION
Everyone thinks you have lots of cows.
You tell them that you have none.
No-one believes you, so they bomb the ** out of you and invade your country.
You still have no cows, but at least you are now a Democracy.

AN AUSTRALIAN CORPORATION
You have two cows.
Business seems pretty good.
You close the office and go for a few beers to celebrate.

A NEW ZEALAND CORPORATION
You have two cows.
The one on the left looks very attractive.

Nebudem tu rospisovať celé posolstvo tejto knihy, lebo sa to ani nedá. Chcem ale spomenúť zopár faktov a myšlienok, ktoré som si z nej zapamätal.

Začnem tým, že človek je tvor určený na vytrvalostné behanie. Mám rád argumenty založené na evolúcií a preto sa tu pokúsim z vlastnej hlavy to vyargumentovať.
Pred desiatkami miliónov rokov vzrástli Himaláje, ktoré mali na zemskú klímu silný dopad. Medzi inými sa sever Afriky premenil na stepy a púšte. Bylinožravé opice tu žijúce sa mali čas adaptovať na nové prostredie. Napríklad tým, že začali byť vyššie a tým vo vysokej stepy tvorenej z trávy a kríkov dovideli ďalej.
Na savane (africká step) sa zvieratá rozdeľovali na dva druhy. Bylinožravé, ktoré utekali pred predátormi a predátori, ktorí sa snažili využiť svoju rýchlosť (a ešte príživníci ako napr. hyeny a supy). Úspech predátorov bol založený na tom, že za tú minútu kým vedia využívať vyššiu rýchlosť svoju korisť dolapia.
Človek sa ale uspôsobil na iný typ lovu. Naučil sa behať dlhšie ako hocijaký iný tvor a úplným vyčerpaním koristi ju už vedel poľahky dolapiť. Tento spôsob bol natoľko efektívny, že priniesol človeku pravidelný príjem mäsa, čo bolo podľa mnohých vedcov základom pre zväčšenie mozgu, ktorého stavba vyžaduje mnoho bielkovín. Aby ale človek vydržal behať dlhšie ako hocikto iní, tak musel samozrejme mať nejaké predispozície.
Hlavnou výhodou je náš potiaci mechanizmus. Oproti srstnatým tvorom vieme prežiť prakticky ľubovolné horúčavy aj na priamom slnku. Srsť síce chráni pred žiarením a slúži ako izolant ktorí má vzduch za hlavnú zložku izolácie. Problém tohoto systému nastáva, keď začne srstnatý tvor behať. V tom prípade nastáva problém ako dostať prebytočné teplo z tela von.
Naše dýchanie zohráva taktiež veľkú rolu. Pre väčšinu cicavcov znamená jeden krok (skok) jeden nádych. Má to svoje opodstatnenie, načo mať ďalšie svaly na dýchanie, keď nafukovanie pľúc vieme jednoducho zabezpečiť natiahnutím sa pri behu. Keďže je ale človek tvorom dvojnohým, tak svaly okolo hrudníka potrebuje iba na dýchanie. A tým vie dýchať nezávislým spôsobom od toho ako chodí či behá a vie dýchať viac. Dýchať viac znamená dostať viac kyslíka do tela, kyslík sa využíva na spaľovanie cukrov a tukov, čo nám prináša energetickú výhodu.
Máme síce len dve nohy ale dlhší krok ako väčšina zvierat. Ak si spomalíte beh koňa a prirovnáte ho k behu človeka zistíte, že človek má počas behu stopy od seba vzdialené viac ako napríklad oveľa väčší kôň. Okrem zmenšeného počtu krokov stačí človeku pohybovať aj menším počtom končatín. Takže vynakladáme menej energie efektívnejšie.
Aby sme toto všetko vedeli aplikovať, potrebuje silný zmysel pre stabilitu. K tomu nám dopomáhajú ako zadok tak aj hlava. Hlava je dobrým závažím (rovnaký princíp ako keď sa na vrchol mrakodrapov vyvážajú mnohotonové železá) a zadok napĺňa svoju skutočnú funkciu (hlavnou funkciou samozrejme nie je na ňom sedieť) a to, že sa počas behu napne a drží náš trup. O chodidlách ani netreba hovoriť, je v nich najväčšia hustota kostí a šliah v celom našom tele.
A nakoniec, keďži sme si vedeli predstaviť, že budeme bežať dlho, tak sme si lepšie rozložili sili. To bola výhoda oproti koristi, ktorá často šprintovala.
Inak, neandrtálci vyhynuli (aj napriek väčšej fyzickej aj psychickej sile) pravdepodobne kvôli tomu, že zo svojou korisťou bojovali a často utrpeli naozaj škaredé zranenia (loviť mamutov nie je len tak).
Samozrejme, naša korisť sa naučila brániť individualistom loviacim vytrvalostným spôsobom. Stádo sa vie brániť jednoducho, vždy sa vyberie iná antilopa ktorá bude pred vami behať. Preto sa tomu človek prispôsobil a lovil v stáde. Bežali všetci, muži aj ženy s deťmi. Hnalo sa celé stádo a lov bol koordinovanou spoločenskou aktivitou. Doteraz existuje zopár kmeňov, ktoré vedia takto loviť.

Bežíme a preto žijeme, žijeme preto, aby sme behali. Naše telo a duchovno je natoľko usposôbené behu, že sa bez neho dá len ťažko žiť. Doktori najčastejšie chronicky chorým radia to, že nech behajú. Podporuje to očistenie organizmu, prekrvenie, odburávanie toxických látok a vylučovanie endorfínov – hormónov šťastia. A beh sa integroval aj do našej reči. Odbehnem si na chvíľu, Program nebeží, Je to beh na dlhé trate…

Druhým odkazom knihy je, že každý má na to behať, a to bosí. Bosí beh je to na čo je naša noha uspôsobená a nemôže to bolieť nikoho. Tenisky s hrubými podrážkami nás naučili behať po pätách, lebo nás to kvôli odpruženiu nebolí. Ale skúste tak behať bosí. Nárazy sú tak tvrdé, že to dlho nevydržíte. Keď sa ale budete sústrediť na to, že máte behať prirodzene a ľahko, tak sa tomu vaša technika uspôsobí. Pokrčíte kolená, došľapujete na boky a špičky, váš trup je vystretí.
Novodobé tenisky tu sú 30 rokov, človek vie behať 10 miliónov rokov. Je asi zrejmé, ktorá z týchto technológií má evolučne navrch. Dobre vieme, že jeden Grék zabehol maratón v sandáloch po kameňoch. Za ten čas sme sa po fyziologickej stránke veľmi nezmenili.

Knihu odporúčam všetkým, čo radi behajú. Či už naozaj, za dlhodobým cieľom, alebo od problémov.

Tento týždeň môžem nazvať športovým. V utorok som bol behať a potom som šiel na tréning. V štvrtok tiež tréning a v sobotu som absolvoval môj prvý frisbee turnaj po dlhom čase. V nedeľu som bol dostatočne rozbitý na to, aby som sa nepohol z izby
Okrem toho som sa tento týždeň začal učiť hrať na gitare, za čo vďačím iniciatíve spolubývajúceho. A aby som sa dostal do spoken-english, tak aspoň hodinu denne mám pustené BBC radio four, ako podmaz.
Toľko k self-enhancing programu, ktorí sa začína na našej izbe budovať.

Beh

V utorok ráno som vstal a netúžil som robiť nič iné ako ísť behať niekam do lesa. Pohľadom von som ráno uvidel zamrznuté stromy a (ne)počul to ticho všade navôkol.
Prezliekol som sa, nezobral si mobil ani foťák, a zviezol sa MHDčkou na bratislavský Kamzík, odkiaľ som chcel behať po trase M.R. Štefánika smerom na Bradlo tak ďaleko, ako by sa mi chcelo.
Prvých ľudí čo som počas behu stretol boli deti zo škôlky ktoré behali mne naproti. Určite mi to dodalo pozitívnu energiu.
Na hrebeni Malých Karpát bolo všetko tiché a zamrznuté. Zo začiatku bola cesta značená horšie, ale našťastie ma pracujúci drevorubači nasmerovali správnym smerom. Po pár kilometroch som už nepočul motorové píly ani nestretol ďalšie živé bytosti okrem srniek.
Len ja, cesta a les. Beh bol psychicky povznášajúci. Po dňoch zhonov ktoré speli k mojej psychickej únave a nespokojnosti mi prirodzené endorfíny vylučované počas behu vykresali úsmev a spokojnosť na tvári
Prvých ľudí som stretol na rázcestí Biely Kríž. Išlo pravdepodobne o dvoch starých priateľov, ktorí sa išli prejsť do lesa. Už som niečo v nohách mal a tak som sa rozhodoval, či ďalej pokračovať po asfalte do Limbachu, alebo bežať po lesnej cestičke ďalej. Vracať sa ma ani nenapadlo. Niečo mi hovorilo, že mám ísť ďalej po červenej. Myslím, že to bola dobrá voľba. Cesta bolo prakticky vodorovná, vysoké zamrznuté stromy lemovali okolie a kríky vytvárali nad cestou klenbu pod ktorú som sa akurát zmestil. Tieto tri kilometre doslova ubehli veľmi rýchlo.
Myslel som si, že na rázcestí menom “Salaš” bude aj naozaj nejaký salaš postavený. Čakal som, že si dám v tom mraze teplý čaj, ale nemal som to šťastie. Keďže som celý čas bežal bez dodatočných tekutín, tak by sa mi to určite hodilo. Našťastie som nemal až takú potrebu piť a aj keby, tak cestu často pretínali rôzne bystriny ktoré by ma vedeli v prípade núdze zachrániť.
Zvyšok trate som bezmyšlienkovo dobehol, resp. počas stúpaní do kopca vychodil. Dostal som sa do štádia, keď som nevedel myslieť na iné ako únavu, svojich blízkych a cestu pred sebou. Bol to určite zaujímavý pocit.
Keď som uvidel prvé domy, dodalo mi to energiu na posledné stovky metrov. Keď som dobehol na Pezinskú babu, nebolo tam nikoho, iba hmla. Betónové námestie obzvláštňovalo iba blikajúca reklamná tabuľa. Prišiel som na zastávku autobusu. Po necelej minúte sa nejaký bus vynoril z hmly, jeho načasovanie bolo pre mňa prekvapením. Až neskôr som zistil, že toto bol jeden z troch autobusov, ktorí v ten deň tade prechádzal. Šťastím nad nečakaným načasovaním autobusu a dovŕšením cieľa som sa skoro rozplakal.
Cestou späť do Bratislavy som už len rozmýšľal nad myšlienkami, ktoré sa mi miešali hlavou počas behu. Myslím, že ma tento beh zmenil, ale ešte neviem akým spôsobom.

Pre nadšencov prikladám základné dáta o ceste:

Ďalší malý fakt: Vážil som sa na váhe pred a po behu. Po behu som mal o 2kg menej ako pred ním. Je pravda, že som v nasledujúcich dňoch pribral 4,5 kg, ale v konečnom dôsledku som ich do dnešného dňa (9 dní po) zhodil naspäť a mám o 1kg menej ako po návrate z behu. Chcel som takto demonštrovať význam behu a surovej stravy na chudnutie.

Adventure cup

http://ffindr.com/en/event/adventure-cup-2011
Pre mňa bol Adventure cup vo Viedni prvým frisbee turnajom po dlhom čase a teda som si ho chcel hlavne užiť. Tím v ktorom som hral bol naladený dobre a bol som rád, že som si s nimi mohol zahrať. Mali sme ambície na víťazstvo v našej kategórií Talents (ako minuloročný víťazi), ale podarilo sa nám získať “len” piate miesto. Hrali sme na ihrisku s umelou trávou 7 zápasov. Počasie nám vyšlo takisto, bolo príjemne slnečno a miestami až 6 stupňov. Na konci turnaja zostali rôzne poživatiny, ktoré sme pomáhali “upratať” . Ďakujem organizátorom za dobrý turnaj a už sa teším na ďalšie turnaje.
Jediným negatívom bolo moje boľavé koleno, ktoré mi nedovolili šprintovať ani prudko meniť smer. To ma nútilo skúšať pozície, ktorých som sa často nezúčastňoval. V poslednom zápase bola už únava celej nohy dostatočná na to, aby som sa rozhodol nehrať.

Marcelová kolaudácia bytu vo Viedni

Kamarát Marcel dokončil svoje štúdiá a presťahoval sa za prácou a štúdiom do svetového miesta Viedeň. A tak nás pozval na oslávenie tohoto kroku jeho života a my sme ho neodmietli. Navyše sme boli z dôvodu turnaja aj tak vo Viedni a jeden z nás mal aj narodeniny.
Ja som sa zabával naozaj dobre a bolo to príjemné odľahčenie po turnaji

V nedeľu chillout day s celkom dobrým Age-om

Nohy som mal boľavé a po celom týždni nakopená únava sa nakoniec prejavila. Preto som sa sám sebe poddal a spal som ako poobede, tak aj dlho večer.
Okrem toho sme hrali s kamarátmi na internáte veľmi dobrého Age-a vo štvorici. Hry boli pomerne vyrovnané a zaujímavé a boli zavŕšením nášho tradičnéhu oddychu: obed, spánok, age.

Inak len práca

Cez týždeň som chodil do práce až na utorok. Je to miestami únavné, ale verím, že práca je nutná skúsenosť každého študenta. Minimálne je to práve návyk pracovať, ktorí mnohým z nás určite chýba. Okrem toho v prípade našej školy ide o nutnú prax, ktorá dopĺňa to množstvo teórie, ktoré sa na škole učíme. Ako sa človek časom sám presvedčí, teória sa nedá naučiť bez praxe a praktické skúsenosti človek nezíska bez dobrej teórie. Chodím do práce skoro dva mesiace, ale stále neviem vyhodnotiť jej presný prínos. Tri mesiace skúšobnej doby majú evidentne vyšší zmysel, ako som si doteraz myslel
Samozrejme, dá sa diskutovať prečo nie. Určite mám omnoho menej času. Čo sa pri mojich aktivitách prejavuje tím, že sa stretávam s menším množstvom ľudí a mám určite menej času na prirodzený oddych. Myslím si ale, že po pár týždňoch je človek schopný nájsť ten optimálny balans. Minimálne to speje k tomu, že si uvedomíme, čo je pre nás dôležité a čo nás baví. … a zase som sa dostal k tej filozofií, možno som si školu zvoli nesprávne

Za seba, ako hlavného organizátora, môžem povedať, že išlo o úspešnú akciu. Okrem toho, že sme osobne spoznali ľudí nám podobných, tak sme rozmýšľali o našich seminároch a ako ich spraviť “lepšími”. Myslím si, že obe strany majú veľa inšpiratívnych nápadov; a už sa nemôžeme dočkať, ako niektoré z nich uvedú do praxe. Mám pocit, že sa niečo vnútri našich seminárov rozhýbalo a ešte nevidím konkrétne dôsledky. Z druhej strany, prediskutovali sme spoločné akcie ako Náboj a iKS.

Tento príspevok bol skôr všeobecným blábolom. Chcel som ním povedať len to, že sa niečo také zorganizovalo a že to bolo prínosné pre všetkých

V tomto príspevku budem písať o tom, ako som sa rozhodol prežiť svoj tretí ročník (bakalára) na univerzite.
Keďže je približne mesiac, odkedy nám semester začal, tak mám zopár čerstvých myšlienok o ktoré by som sa tu s vami rád podelil.
Na konci som venoval odstavec iným alternatívam, nad ktorými som uvažoval.

Ako iste tušíte/viete, naše študentské životy môžeme rozdeliť na hlavné oblasti, ktoré sú približne takéto:

• Škola
• Práca
• Zábava a spoločenský život

Niektorí z nás si k tomu pridávame svoje individuálne kategórie, ako napríklad Hobby, Ženy, Age… .
V našom kolektíve sme sa zhodli, že tieto veci nie je možné skĺbiť. A ak je to možné, tak buď majú tieto oblasti prienik (pracujete v škole, … ), alebo sa im nevenujeme poriadne. Ak chcete diskutovať o tomto rozdelení, nech sa páči, dole máte na to vyhradené miesto. Ja som to spomenul len preto, aby som o každej z týchto oblastí čo to povedal.

Škola

Posledné dva roky (a hlavne druhý rok) som venoval škole naozaj veľa času. Táto investícia sa mi ale tento rok zúročuje. V prvých dvoch ročníkoch som spravil 178 / 180 kreditov a všetky povinné predmety okrem predmetov Pravdepodobnosť a Štatistika a Bakalárskej práce. Cez prázdniny som sa rozhodol, že tento rok školu mierne vypustím, takže som si zapísal len týchto 12 kreditov. Myslím, že je to správny prístup. Veľa našich spolužiakov má podobný prístup (aj keď nie až tak extrémny).

Takže mám v škole jednu prednášku a dve cvičenia, z čoho je povinné len jedno cvičenie a aj to je len každý druhý týždeň. Budúci semester mi zostáva už len bakalárska práca a štátnice. Tak to je skvelé, či ?
Výhody sú zrejmé, mám o jeden veľký kameň na srdci menej, o ktorý sa musím starať. Môžem sa venovať iným veciam.
Nevýhody sú, že niektorých svojich kamarátov proste nestretávam. A ešte sa bojím, že či svojmu mozgu nedávam príliš veľkú dovolenku pred štátnicami.
Tieto nevýhody sa ale dajú ošetriť jednoducho. S kamarátmi sa dá stretnúť aj mimo školu a keď máte prácu alebo psychicky náročné hobby (ako napr. programovanie, matematika alebo šach) tak aj tak musíte svoju hlavu aktívne používať.

Na výber témy bakalárky som si nechal čas až do deadline-u. Chcel som si tému vybrať čo najlepšie vzhľadom na to, že “zanietený bakalár” produkuje najlepšie práce a navyše prečo by som robil na niečom, čo ma nezaujíma / nebaví. Vedúceho som si ale rezervoval už pomerne skoro (pred začatím semestra).
Internát aj štipendium nie sú problém. Internát sa dáva za priemer (kvalitu) a nie kvantitu. Štipendium na magisterskom štúdiu má rovnaký algoritmus (štipendium za tento rok dostanem na magistrovi).
V škole som bol počas piatich týždňov štyrikrát.

Zatiaľ mi tento prístup voči škole vyhovuje. A svedomie ma nehryzie, lebo prechádzam cez to isté čo ostatní, ibaže za kratší čas (takže štát na mne snáď neprerobil ).

Práca

Full-time počas semestra

Už v druhom ročníku som mal v pláne počas svojho tretieho ročníka poctivo pracovať. Prácu som začal hľadať koncom augusta. Niektoré referencie som získal od známych, niektoré sú default (napr. Eset) a dal som si životopis aj na profesiu.sk . Nakoniec som sa kvôli prostrediu rozhodol pre firmu EEA, kde mám známeho, za ktorého ďakujem mame. Dohodol som sa s nimi na prakticky full-time (7+ hodín denne, ale formálne je to brigáda).

Prečo som sa takto rozhodol?
Podobne ako pri výbere univerzity, aj tu zvíťazil kolektív. Ľudia tam mi boli sympatický, veľa z nich je absolventov rovnakej školy ako ja študujem. Navyše majú program na zaúčanie nových študentov / pracovníkov a ich postupné uvádzanie do praxe. Hrávajú florbal a pozvali ma aj na ich konferenciu. Bolo príliš veľa dôvodov za, aby som odmietol. Jediná nevýhoda je, že je to na 30+ min cesty z internátu a zatiaľ opodstatnene nižší plat. Ja to ale beriem ako prax, respektíve ako štúdium do praxe. Mám k dispozícií veľa odborníkov ochotných poradiť, technológie používané v praxi a proste dobré prostredie.

Neviem ani, čo presne mi ponúkali ostatní, lebo som nebol na inom pohovore. Ja som proste cítil, že toto je tá správna cesta.

Na to, aby sa niekto stal majstrom v nejakej oblasti, tak podľa mňa treba prejsť všetky úrovne. Rád tento prístup demonštrujem na príklade stredovekého maliara:

Keď sa stredoveký človek, učeň chcel stať majstrom umenia, tak si vyhľadal svojho majstra. Majster ho, pre jednoduchosť nášho príkladu, prijal do svojej dielne. Učeň prvé týždne musel upratovať a mohol sa pozerať len na to, ako majster pracuje. Nemohol ho ani vyrušovať (“nevyrušujte majstra pri práci”). Ide o kritické štádium kedy učeň musí prejaviť svoju trpezlivosť a tým ako on tak aj majster zistí, či ho to baví a či je pre vec niečo schopný obetovať. Potom mohol dokončovať isté nepodstatné časti majstrových obrazov, ako sú napr. pozadia. Napríklad jeden taliansky maliar, učeň namaľoval takého krásne anjela do pozadia, že sa jeho majster zaprisahal, že už nebude maľovať vo svojom živote. Učeň postupne pracuje na čoraz väčších “moduloch” obrazov. Posledný test je, že môže namaľovať celý obraz pre nejakého zákazníka. Samozrejme, počas tohoto procesu má učeň tvrdý tréning a majstrov cenný feedback.

–parafráza z nejakej knihy.

Ďalšou výhodou trvalého pracovného pomeru je, že získate taký dobrý pocit. “Niekde pracujem a teda trávim čas zmysluplne” — s tým prichádza aj sebavedomie. A navyše vám za to všetko ešte aj platia
Vopred ale upozorňujem, že si treba tak mesiac zvykať na nový denný režim. Vstáva sa skôr, obedy v jedálňach (a často ani večere) nie sú. Veľa vecí prestanete stíhať. Treba si nájsť nový týždenný rytmus. Ja som sa napríklad naučil viacej oddychovať cez víkendy a takisto míňam viac peňazí na svoju bežnú údržbu, lebo mi doslova stojí za to si kúpiť pohodlie = čas.

Summer internship

Summer internship je v preklade letná stáž. To znamená asi toľko, že si firma najme študenta na leto na nejaký svoj projekt. Študent na projekte v malom týme vedenom stálym zamestnancom pracuje. Tento projekt sa potom môže / nemusí uviesť do prevádzky. Kamaráti, ktorí absolvovali takýto program si najviac cenia firemné know-how, a nie na naše pomeri veľmi slušný plat.

Toto leto by som na takýto internship išiel veľmi rád. Ako hlavné alternatívy uvažujem Facebook a Google. Interview proces sa začína už teraz v októbri a je dobré začať čo najskôr.

Zábava a spoločenský život

V tomto smere trávim viac času ako minulé roky. Po práci mi už je ťažké sadať zase za počítač a tak prirodzene inklinujem k spoločnosti. Okrem toho, že je to zábavné je to ešte aj zdroj výborných informácií, …, však každý vie.

Hobby

Rozhodol som sa, že budem pravidelne športovať, aby moje telo nezaostalo za mojich duchom Za hlavné aktivity v tomto smere som zvolil hlavne Ultimate Frisbee a príležitostne beh a florbal. A aj naopak platí, v zdravom tele zdravý duch

Iné prístupy

Samozrejme, každí sme iní a teda vyžadujeme iné prístupy. Ja som si vybral práca + zábava + hobby a veľmi málo školy. Uvažoval som ale aj nad inými alternatívami.

Veda – škola

Keď som stihol bakalára prakticky za dva roky, tak by som v pohode stihol všetko podstatné z magistra v treťom ročníku. Dokončil by som bakalára a mal absolvované magisterské predmety. Plný teórie by som mohol pokračovať:

• a) V praxi. Nájdem si firmu a zúročíme svoje znalosti.
• b) Svetovej univerzite. Zmením školu, urobím si masters ( =magister), získam iný pohľad na vec a pravdepodobne dostanem aj lepšie vzdelanie.

Po dvoch rokoch školy som ale sám seba presvedčil, že vedu nechcem robiť. Nevidím v nej priamu aplikáciu, čo ma výrazne demotivuje.

Vlastný projekt

Po-browse-ujem Internety, zistím akých služieb je nedostatok (či už reálny, alebo kvalitatívny). Vymyslím riešenie, niečo naprogramujem a budem poskytovať / predávať na Internete. Proste americký sen novej doby.
Určite to raz skúsim, lebo to nie je prístup ktorý človek len tak zahodí. Ale teraz nie. Myslím si, že by som mal niekde predtým pracovať tradičným spôsobom. Prejsť si štádiami, akými si človek počas svojho vývinu v ekonomickom svete prežil a tak si znovu prežil históriu človeka na vlastnej koži. Najprv sme predsa my, ako ľudia, obrábali polia a večer flámovali a až potom sme hľadali zlato, budovali manufaktúru alebo vytvárali webové aplikácie

Voľný rok

Sen mnohých pracujúcich ľudí. Rok robiť len to, čo človeka baví, chodiť po svete, čítať zaujímavé knihy a zabávať sa s ostatnými. Každý si to už určite cez niektoré svoje prázdniny prežil. Ja o sebe ale viem, že by ma to nebavilo. Mal by som pocit, že na sebe nepracujem, neposúvam sa dopredu. Jasné, občas si človek potrebuje oddýchnuť, ale na to sú prázdniny, prípadne niektoré víkendy.

Záver

Takže tento rok mám málo školy a pomerne dosť práce a iných aktivít. Snažím sa veľa času tráviť v spoločnosti a svojimi hobby. Mohol som zvoliť iné prístupy, možno riskantnejšie a potenciálne lepšie. Myslím si ale, že tento rok určite nebude strateným rokom, lebo má zmysel. Zmysel vidím v tom, že sa môj život podobá na život bežného človeka. Či je ale takýto život pre mňa dobrý, alebo nie, budem vedieť rozhodnúť iba časom. A túto otázku si treba určite zodpovedať a teda stojí za to takto žiť

Pomerne dlhý článok ktorý sa snaží analyzovať školstvo a používa pritom pomerne exaktné pomenovania.
Autor článku Viliam Búr mi bol učiteľom ako na mojej strednej škole, tak aj na mojej vysokej škole (aj keď len chvíľu).
Jeho názor sa oplatí minimálne prečítať, aj keď s ním nesúhlasíte. Lebo čím viac pohľadov na vec, tým lepšie.

V tomto príspevku uvediem len vybrané pasáže z originálu, patrične odcitované.

Originál článku nájdete na http://bur.blog.sme.sk/c/227451/O-skolstve-a-o-vselicom-2.html

Prečo sa školstvo nemení, resp. mení pomaly?

A v čom vlastne naše školstvo ľuďom tak dobre vyhovuje? Postupne si všimnime rôzne skupiny zainteresované na fungovaní školstva. V každej skupine samozrejme existujú výnimky. Mojím cieľom nie je hádzať všetkých do jedného vreca, ale popísať významné trendy v každej skupine, ktorým súčasná „spoločenská zmluva“ ohľadom školstva vyhovuje; ukázať, čím sa ktorá skupina obyvateľov dnešným systémom (ktorý občas slovami odsudzuje) necháva skorumpovať.
Čítajte viac

Výňatok z nasledujúcich odstavcov

• Učitelia – čo im ponúka naše školstvo? Stabilné zamestnanie
• Žiaci – čo im ponúka naše školstvo? Za minimálnu námahu, osvedčenie o vzdelaní
• Rodičia – čo im ponúka naše školstvo? Bezplatný babysitting
• Politici a úradníci – čo im ponúka naše školstvo? Večnú tému a problém => hlasy voličov ; priestor na krádež

Akosi mi z celého tohto obrazu vypadlo vzdelávanie. Je to úmyselne; myslím si, že vzdelávanie je iba zámienkou na fungovanie celého tohto systému. Aby bola zámienka hodnoverná, určité množstvo vzdelania musí systém samozrejme poskytovať – ale či je to viac alebo menej, či kvalitnejšie alebo menej kvalitne, na tom v konečnom dôsledku natoľko nezáleží. O hodnote a kvalite vzdelávania sa samozrejme veľa rozpráva, ale pokúste sa navrhnúť nejakú reformu školstva, ktorá by zlepšila poskytované vzdelanie, ale zároveň ohrozila niektorú z horeuvedených požiadaviek, a uvidíte, ako rýchlo vás s ňou ľudia pošlú do čerta.
Čítajte viac

Pre tých, ktorí vyhľadávajú a zaujímajú sa o kvalitné vzdelanie

Niektorí čitatelia už asi dlhšiu dobu kričia: „Ale veď existujú aj učitelia, ktorí naozaj chcú dobre učiť; žiaci, ktorí sa naozaj chcú vzdelávať; rodičia, ktorí sa naozaj starajú o výchovu a vzdelanie svojich detí.“ (Niekto sa možno zastane aj chudákov politikov a úradníkov.) Ale veď ja netvrdím, že nie. Akurát tvrdím, že takíto ľudia sú vo svojej skupine v menšine, aj keby zhodou okolností občas boli jej najhlasnejšími predstaviteľmi. V systéme vyhovujúcom väčšine budú sklamaní. Ich jediná šanca spočíva v tom, že sa nejako navzájom vyhľadajú, čo nie je ľahké. Nemôžu si totiž navzájom signalizovať: „ja som ten, kto dobre učí“, „ja som ten, kto sa rád učí“, „ja som ten, kto vychováva svoje deti a vedie ich k učeniu“, pretože toto predstierajú všetci. Musia si nájsť nejaký iný signál, ktorý bude slúžiť ako kód pre kvalitné vzdelanie – akonáhle sa však tento signál stane všeobecne známym, začne ho používať aj väčšina, a preto bude treba vymyslieť nový. Treba teda aktívne pátrať po aktuálnych signáloch. (Kedysi fungovali signály „mimoškolské aktivity“, „osemročné gymnázium“ a „súkromná škola“, ale tie už sa prezradili a začala ich používať väčšina. Tým nechcem povedať, že by povedzme väčšina chodila do osemročných gymnázií alebo súkromných škôl, ale že akonáhle sa tieto signály dostali do povedomia verejnosti, začali ich využívať aj tí, ktorým nejde o vzdelávanie, ale o imidž vzdelávania. Neviem, čo je dobrým signálom dnes, ale tipol by som si, že „alternatívna škola“.)

Čítajte viac

Krátky záver

V dnešnom svete máme, čo chceme. A teda aj naše systémy odzrkadľujú, čo chceme. Napriek tomu, že sa sťažujeme na školstvo, vyzerá to tak, že väčšine vyhovuje také ako je. Nám s iným pohľadom na vec nezostáva nič iné, ako byť aktívny a v tomto systéme hľadať spôsoby ako dosiahnuť naše ciele. Nemali by sme pritom zabúdať na nás podobných a navzájom si pomáhať

For resolving this problem, just turn on error displaying while debugging this error:

error_reporting(E_ALL);
ini_set('display_errors', true);

Note that this error reporting setting is not recommended, because is not safe to displaying innards of your web application to third parties.

I have once spent 1 hour of my life complaining (and binary searching) my error because of not knowing this information.
Recently, I forgot about this a spend this hour once again

I hope that this piece of information will save your time and your nerves too