Úvod
Jedného marcového dňa som prišiel domov. Večer som zistil, že jediný z rodiny ešte nemám lístok na tohtoročnú Pohodu. Rodičia si povedali, že pôjdu a brat mal vystupovať v programe (simultánne šachy). A tak som neváhal a zohnal som si lístok aj pre seba 🙂
O štyri mesiace sa Pohoda začala. Vypredaných 30000 lístkov, rekordná účasť – jubilejný 15. ročník.
Jadro – Piatok
Úvod
Priznám sa, ešte som na žiadnom hudobnom festivale nebol. Na miesto činu som prišiel autom, s rodičmi. Parkovisko na mieste bolo siahodlhé a centrum festivalu v nedohľadne. Festival bol veľký už len fyzickým rozmerom.
Postupne som spoznával miesta, zisťoval si kde majú najlepší / najlacnejší lángoš, kde sú rôzne vychytávky a čo sa oplatí v budúcnosti vidieť. Bolo tu napríklad: vodný futbal, tanečný parket, diskusie, čítanie z kníh, prezentácia neziskoviek, spoločenské hry, divadlo a nekonečno stánkov s občerstvením a podobne veľa výčapov. Že vraj sa počas celého festivalu predalo 200 000 pív – čo je 8 na osobu.
Ako prvé som videl vystúpenie Janáčkovej filharmónie. Hrali peknú oddychovú hudbu a dirigent svoje remeslo doslovne prežíval. Pôsobilo to veľmi dobrým dojmom.
Slnečnice
Vedľa hlavného stage-u boli vysadené slnečnice. Prečo? Prečo nie! Sú pekné a nezavadzajú 🙂
Pohoda ale nie je len o hudbe, je hlavne o ľuďoch. Názov bol podľa mňa zvolený veľmi vhodne. Je tomu tak preto, lebo ľudia najčastejšie na otázku “Ako sa máš?” odpovedajú: “V pohode.” A hovoria to tak často, až sa do takého stavu naozaj dostanú.
Trombone Shorty
Najviac ma prekvapila skupina Trombone Shorty ktorá sa svojim energetickým vystúpením podaným v štýle americkej šou postarala o nekončiacu zábavu.
Celé vystúpenie frontman skupiny neprestával prekvapovať. Na trúbke hral veľmi dobre a popri tom behal, skákal, liezol po stage-i 🙂 a tak podobne. Nemyslel som, že v bonuse ešte niečo vymyslí. Samozrejme, mýlil som sa o on predčil naše očakávania. Začal hrať na bubnoch. Tak bubeník chytil gitaru, gitarista trubku, saxofonista perkusie a tak ďalej. Každý zo skupiny hral na niečom inom a zahrali jednu zo svojich pesničiek. Bolo vidno, ako títo speváci hudbou vyslovene žijú 🙂
Tokyo Ska Paradise Orchestra
Proste Polemic v Japonskom prevedení. Ako už býva zvykom Japoncom, tak to poňali veľmi oduševnene. Skákali tam po všetkom, vyzývali publikum k pohybu a tak. Bolo to veľmi živé vystúpenie 🙂
Silent disco
Na festivale nikto nechodí sám. Najčastejšie som bol s kamarátom Rizom. Rizo bol “zamestnancom” na Pohode a mal za úlohu riešiť kritické problémy. 24 hodín práce. Poslednú šichtu mal v nedeľu od 0:00 do 8:00, čo je pomerne kruté.
A on mi ukázal, že je tu “silent disco”. Názov je mierne kontradiktívny, ale má zmysel :). Je to diskotéka, ale každý má svoje bezdrátové slúchadlá a má na výber dva kanály. Na jednom hrajú skôr oldies a na druhom skôr elektro. Takže si každý tancuje na to, čo práve chce.
Najzaujímavejšie je ten moment, keď si dá človek dolu slúchadlá. Všetci si tancujú, a každý niečo iné 🙂
A pritom sa dá s kýmkoľvek rozprávať bez toho aby sme po sebe kričali – a to mi na bežnej disko prekáža najviac.
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Silent_Disco_at_the_Edinburgh_Festival.jpg
Okolo jednej na mňa prišla únava a tak som šiel spať do auta. Ešte som nespal celú noc po sediačky (aj keď v stredoveku to bolo že vraj normálne), 5 hodín je to pohodlné, ale potom už nie 🙂
Jadro – Sobota
Úvod
Kvôli nedočkavosti som vstal viackrát, ale naozaj až o deviatej. Vyhľadal som si nejaký lángoš na raňajky, ktoré boli rodinné. Rodičia mali pracovné povinnosti a tak už museli odísť.
Inak, neviem ako sa mi to podarilo, ale celý deň som skoro nič nezjedol (2 lángoše, 1 klobásu a 2 pagáče).
Čardáš
Na tanečnom parkete boli tance s inštruktormi. My sme sa s Rizom rozhodli, že pôjdeme na čardáš. Prišli sme neskoro, ale kroky sme sa rýchlo naučili. Musím ale povedať, že tempo výučby bolo naozaj rýchle a dbalo sa skôr na prax ako na teóriu. Na naše šťastie bolo ako vždy viac žien ako chlapov 🙂
Inštruktor to zobral s humorom a veľmi pohodovo. Usmieval sa celý čas a rozprával vtipné prirovnania. Bolo to neskutočne povznášajúce a odvtedy som mal výbornú náladu.
Diskusia s Lipšicom
Dnešný deň bol ozaj teplý. Včera spŕchlo aspoň trocha čo ochladilo vzduch, ale dnešok bol teplý až do západu Slnka. A v stanoch to bolo ešte horšie (napriek tomu, že koloval vzduch). Ale pána Lipšica uznávam a išiel som si ho do stanu vypočuť.
Pred stanom už bol rad a do stanu sme sa ledva zmestili. Napriek tomu sme ešte mali miesta na videnie.
Téma bola, že na Slovensku nie je ani základná spravodlivosť. Spomínala sa skupina ľudí, ktorá je tvorená podnikateľmi miešajúcimi sa do politiky. Snažia sa (korupciou, vydieraním) upravovať zákony a procesy vo svoj prospech. Navyše, ak urobia niečo protizákonné, tak sa z toho vždy dostanú s čistými rukami. Ide o akúsi mafiu v oblekoch.
Porušuje to spravodlivosť tak, že výsledok rozsudku nezávisí od pravdy, ale od toho, na ktorej strane je pán v obleku.
Aj preto je voľba generálneho prokurátora natoľko dôležitá.
Pán Lipšic ešte spomenul, že by chcel zjednodušiť a hlavne zefektívniť občanské referendum. Pri tejto odbočke sa samozrejme spomínala poslanecká imunita, ktorú rušíme už dobrých 10 rokov.
Celá debata bola skôr monológom ako diskusiou, ale všetko čo sa hovorilo, bolo celkom rozumné. Otázky publika boli dosť od veci. Ale ako sme zistili, tak pán Lipšic nefajčil marijuanu a pán Sulík spomínal (v inej diskusií) historku o tom, ako bol prvýkrát v Amsterdame.
Môj kamarát sa bol osobne po diskusií spýtať pána Lipšica na jednu vec. Páčilo sa mi, že bol k tej otázke pripustený.
Boli sme potom v jednom tanečnom divadle z Banskej Bystrice. Bolo to celkom zaujímavé a tanečné výkony boli veľmi náročné. Jediné, čo sme pokazili bolo to, že sme prišli v polovici vystúpenia dej potom nedával veľký zmysel 🙂
Podvečer
Zvyšok festivalu som strávil skupinovo. Boli sme asi 5-10 (ako kedy) a chodili sme spolu. Všade hrali dobré veci a tak nezáležalo až tak na tom, kam sa išlo.
Boli sme pozrieť na M.I.A.. Osobne to bolo pre mňa najväčšie sklamanie. Bolo to neskutočne nahlas a s hudbou to podľa mňa nemalo veľa spoločného. Napriek tomu tam bolo pomerne veľké obecenstvo.
Večer
Zvyšok programu sme strávili hlavne sedením v tráve, popíjaním piva a vystrájaním všeliakých blbostí 🙂
Nosili sme so sebou stoličky a sadali si tam, kde sa nám to páčilo. Stretli sme jedného angličana s ktorým sme sa dali do reči.
S prekvapením sme zistili, že žije na Slovensku. Samozrejme, opýtali sme sa prečo a so záujmom sme čakali na odpoveď. “Moja priateľka je zo Slovenska.”, všetci sme pochopili – Slovenky sú proste najkrajšie 🙂
Problém so spaním som vyriešil tak, že som nespal. Oh, aké jednoduché 🙂
Ráno
Okolo piatej sme sa zbalili:
Pred odchodom sme boli ešte pozrieť program k príležitosti výhodu Slnka. Kamaráti si dali raňajky, ale ako potom spomínali, tak to bol veľmi nešťastný nápad.
Išli sme rýchlikom o 6:30 a ešte sa nám podarilo zohnať miesta na sedenie – v uličke 🙂
O deviatej v BA, ideálny čas na 9 hodín spánku a raňajky o 18:00 🙂
Záver
Po festivale som na otázku: “Ako bolo?” odpovedal najčastejšie: “Nikdy nebolo zle a občas bolo výborne :)”. Budúci rok určite pôjdem, ale na lístky si ešte treba počkať (prvých tisíc na mieste vypredali).
Jediné, čo ľutujem je, že som nešiel o deň skôr. Trvalo mi chvíľu, kým som sa potom dostal do atmosféry festivalu 🙂 Okrem toho som nevidel Mobyho a nemal dobré miesto na stan 🙂
Zopár obrázkov
Obrázky niektorých kamarátov a mňa objektívom Mimky.
Sýtosť
a Spokojnosť.
